Podľa najnovších údajov Národnej banky Slovenska (NBS) čisté úrokové príjmy bánk za prvý polrok klesli o 5 %, najmä v dôsledku nízkych úrokových sadzieb. Banky navyše nezarábali viac ani na poplatkoch a províziách. Čisté výnosy z poplatkov sa im v prvom polroku tohto roka znížili o 1,4 %. Na druhej strane sa bankám darilo zvyšovať výnosy z finančných operácií. Naďalej vo veľkom požičiavali. Podľa údajov NBS objemy úverov obyvateľstvu sa zvýšili o 12,8 % a podnikom o 4 %. Aj na základe uvedeného vývoja pristupujú od jesene viaceré z bánk k ďalšiemu znižovaniu úrokových sadzieb na vkladoch a zvyšovaniu poplatkov za svoje služby.
Banky zažívajú v poslednom období ťažké časy. Na jednej strane im postupne klesajú úrokové príjmy a scvrkávajú sa im marže. Na strane druhej sú regulátormi tlačené do obozretného požičiavania. Klesajúce úrokové príjmy zatiaľ nahradzujú tak, že zvyšujú objemy poskytnutých pôžičiek a snažia sa zvyšovať aj poplatky a provízie z obchodných činností. Lenže výpadok čistých úrokových príjmov, ktoré tvoria gro bankového biznisu, sa im nedarí nahradiť ani vyššími poplatkami či províziami. Preto finančné domy skúšajú aj ďalšiu zbraň. Postupne a nenápadne znižujú úroky na vkladoch, na čo doplácajú najmä sporitelia. Oplatí sa teda v ére ultra nízkych úrokov sporiť, alebo je lepšie voľné peniaze investovať?
Slováci si vo veľkom požičiavajú, ale aj sporia. Napriek minimálnemu zhodnocovaniu peňazí na termínovaných či sporiacich účtoch, držia v bankách stále veľa peňazí. Podľa údajov NBS za prvý polrok 2016 mali sporitelia v bankách uložených vyše 30 miliárd eur, čo je medziročný nárast o 9 %. Slováci držia veľa peňazí dokonca aj na bežných účtoch, ktoré nezarábajú takmer nič, keďže niektoré finančné domy znížili kreditné úroky na nulu. Ku koncu júna tohto roku tvorili peniaze na bežných účtoch až 41 % z celkového objemu vkladov. Podobný podiel mali aj termínované vklady. Podľa výpočtov Poštovej banky mali na bežných účtoch slovenské domácnosti uložených na konci šiesteho mesiaca 12,5 miliardy eur a priemerná výška vkladu na jedného Slováka bola 6 861 eur.
Aj na kratších viazanostiach do jedného roka banky vyplácajú minimálne úroky, hoci už nie nulové. Napríklad na 3-mesačných termínovaných vkladoch sa úroky pohybujú v stotinách percenta. Na ročných vkladoch zarobíte ledva 0,2 % ročne. Navyše banky vám vyšší úrok za uložené peniaze vyplatia len do istej hranice vkladov. Ak si chcete uložiť viac peňazí, úroky idú dole. Banky samozrejme tvrdia, že napriek nízkym sadzbám sa ľuďom oplatí sporiť. Argumentujú potrebou finančnej rezervy na horšie časy, ale aj nízkou infláciou, ktorá pomáha uloženým peniazom reálne zarábať, hoci len minimálne.
Odborníci na investovanie však oponujú, že sporiť formou termínovaného vkladu je ekonomicky nezmysel, keďže krátkodobé úrokové sadzby len kopírujú infláciu. Keď inflácia začne stúpať, čo sa skôr či neskôr pri uvoľnenej menovej politike stane, budú na termínovaných vkladoch ľudia v reálnych číslach prerábať.
Prečo teda Slováci sporia v bankách aj napriek nízkym úrokom? Je to kvôli ich konzervatívnosti, opatrnosti či pohodlnosti hľadať iné alternatívy, ako efektívnejšie zhodnotiť svoje peniaze? Analytici tvrdia, že do úvahy pripadajú všetky spomenuté dôvody, navyše na Slovensku pretrváva nedostatok skúseností s investovaním, finančnej gramotnosti a plánovania. Kým napríklad v USA majú domácnosti v bankách len približne 15 % svojich finančných aktív, v Európe je to 40 % a na Slovensku až takmer 80 %.
Možností ako lepšie uložiť či investovať usporené peniaze je teda viacero. Okrem štandardných bankových produktov s minimálnymi výnosmi môžu klienti investovať nasporené peniaze aj do podielových fondov, dlhopisov či akcií. Zaujímavou investičnou príležitosťou sú aj indexové fondy, ktorých ponuka je skutočne široká. Výnosy z nich pritom od začiatku tohto roka nepodliehajú pri splnení zákonných podmienok dani z príjmu fyzických osôb.
Mario Skyba
