Takmer 90 % úspor a investícií Slovákov je v súčasnosti uložených v konzervatívnych a nízko výnosových investičných produktoch v bankách a podielových fondoch.Na ich hodnotu budú mať v roku 2017 najväčší vplyv rozhodnutia Európskej centrálnej banky. Bude sa aj naďalej snažiť „rozprúdiť” infláciu, no pravdepodobne márne. Úroky na vkladoch a úveroch zostanú preto naďalej rekordne nízke. Očakávame, že banky postupne začnú zdražovať hypotéky a zvyšovať poplatky, aby si udržali svoju ziskovosť. Ak chcú byť Slováci v roku 2017 bohatší, musia svoju pozornosť upriamiť na iné možnosti zhodnocovania svojich úspor.
Investičné hity – zlato a nehnuteľnosti
Pomerne obľúbenou investíciou, najmä bohatších Slovákov, bolo v minulosti zlato a v súčasnosti sú to nehnuteľnosti. Aj v týchto prípadoch však Slováci začínajú ,,objavovať“ tieto investície až vtedy, keď sú ich ceny na historických maximách. Bolo to v prípade zlata a aktuálne sa to deje aj pri nehnuteľnostiach. Za tri štvrťroky 2016 vzrástli ceny bytov na Slovensku pri zápornej inflácii o 6,6 %. Je to jeden z indikátorov, ktorý naznačuje, že na trhu sa začína nafukovať realitná bublina (ďalšie dôvody sú tu: http://www.across.sk/aktualne/sedujeme/realitna-bublina-sa-opat-nafukuje/). Skúsenosti z vyspelých trhov ukazujú, že zlato a ani nehnuteľnosti nedokážu svojimi výnosmi prekonať výnosy napríklad akciových trhov a ich veľkou nevýhodou býva nízka likvidita a vysoké náklady spojené s kúpou a predajom, ako aj s ich držbou.
V zadlžovaní vedieme, v investíciách na konci rebríčkov
Na to, aby Slováci začali v bohatnutí dobiehať svojich západných susedov, mali by sa pozerať na svoje financie z dlhšej perspektívy než pár mesiacov a poupratovať si svoj majetok tak na strane aktív, ako aj na strane pasív, a to v spolupráci s objektívnym a nezávislým investičným poradcom (nie s investičným predajcom). Mali by investovať do výnosovejších investičných produktov v podobe indexových fondov, dlhopisov alebo akcií. Tak, ako sú Slováci zvyknutí pravidelne splácať svoje hypotéky, mali by byť pripravení pravidelne investovať a zvyšovať si aj svoje finančné aktíva.
Dlhy Slovákov totiž nebezpečne rastú – v súčasnosti najrýchlejším tempom spomedzi východoeurópskych krajín. Zadlženie Slovákov predstavuje približne 51 % v pomere k ich finančnému majetku, kým východoeurópsky priemer je len 33 %. V kombinácii s nízkymi úsporami nás to v rebríčku čistých finančných aktív na obyvateľa posúva na najnižšie priečky. Predbehli nás Česi, Maďari, Poliaci a dokonca aj Bulhari, ktorí sú považovaní za jednu z najchudobnejších krajín Európskej únie. Ak k tomu pripočítame fakt, že Slováci investujú hlavne do konzervatívnych investičných produktov a v investičných produktoch s vysokým výnosovým potenciálom majú len zlomok svojho majetku (obyvatelia západných krajín aj viac než polovicu), budúcnosť naozaj nevyzerá „ružovo”. To je aj hlavný dôvod, prečo Slováci bohatnú pomalšie, a to nielen v porovnaní s obyvateľmi vyspelých krajín.
Alternatívou sú Indexové fondy
Orientácia na investičné produkty – mimo klasickej bankovej ponuky v podobe vkladov a podielových fondov – je z dlhodobého hľadiska odmenená nielen vyšším výnosom, ale v niektorých prípadoch aj úplným oslobodením od dane z príjmov fyzických osôb a zdravotných odvodov. Základným investičným produktom, na ktorom by malo byť postavené vyššie tempo bohatnutia Slovákov, sú indexové fondy, ktoré sa veľmi dobre osvedčili v portfóliách mnohých významných svetových investorov, centrálnych bánk, ale aj v slovenskom druhom dôchodkovom pilieri.
Porovnanie výnosov z rôznych investícií na kapitálovom trhu ukazuje, že za posledných takmer 21 rokov sa najviac darilo investíciám do akcií, hlavne do stredných spoločností, ktoré sa vyznačujú vysokým výnosovým potenciálom. Ak Slováci nezačnú viac investovať aj na kapitálovom trhu, bohatší nebudú…
Porovnanie výnosov vybraných typov investícií na kapitálovom trhu od 1. 1. 1996 do 31. 10. 2016
