Likvidita dodávaná na trh kľúčovými centrálnymi bankami prekonala úrovne dosiahnuté v roku 2009.

Za posledné štyri týždne sa väčšina svetových aktív dokázala vrátiť na úrovne spred Brexitu, niektoré ju dokonca prekonali. Neistota na trhoch sa tak postupne vytráca, čo obchodníci využívajú na nákup rizikovejších cenných papierov ako sú napríklad akcie. Zdá sa tak, že júnové rozhodnutie britských občanov opustiť Európsku úniu je v cenách na trhu plne započítané.

Trhy upokojili najmä dobré čísla z amerického trhu práce, stabilizácia politickej situácie v  Británii, či očakávané stimuly na podporu ekonomík v Japonsku a Británii. Akciové trhy pokračovali v  raste najmä v dôsledku očakávaných monetárnych stimulov zo strany kľúčových centrálnych bánk, ktoré sa však naplnili iba čiastočne.

Japonská centrálna banka na svojom zasadnutí rozšírila stimulačné opatrenia, úrokové sadzby a objem kvantitatívneho uvoľňovania však prekvapivo ponechala bez zmeny. Za očakávaniami zostal i avizovaný vládny fiškálny balík na podporu japonskej ekonomiky. Trhy vyhodnotili tieto opatrenia ako nedostačujúce, na čo japonské akcie reagovali poklesom. Zo situácie sa naopak tešil japonský jen.

K uvoľneniu menovej politiky pristúpila len Bank of England. Menová autorita tak rozhodla najmä kvôli zníženému výhľadu ekonomického rastu domácej ekonomiky v dôsledku nečakaného rozhodnutia občanov opustiť EÚ. Úrokové sadzby boli znížené prvýkrát po siedmich rokoch. Centrálna banka navyše rozhodla o zvýšení objemu nákupu aktív a poskytnutí úverovej pomoci komerčným bankám.

Americké akciové indexy S&P 500 a Dow Jones Industrial Average zaknihovali svoje historické maximá. Ich rast bol spôsobený najmä v dôsledku silného amerického trhu práce. Investori taktiež posunuli očakávania o zvýšení úrokových sadzieb americkým FEDom ku koncu aktuálneho roka, resp. na začiatok roka 2017.

Z rozhodnutia FEDu počkať s utesnením menovej politiky však neťažil americký dolár. Ten aj vďaka slabým výsledkom očakávaného rastu amerického HDP za druhý kvartál tohto roka oslabil oproti väčšine svetových mien. Zo slabšieho dolára naopak ťažili rozvíjajúce sa trhy a zlato, ktoré atakovalo viac ako dvojročné maximum.

Z komodít sa však dostáva pod tlak najmä ropa, ktorá sa nachádza na 3-mesačnom minime. Rast ceny čierneho zlata stále trpí na pokračujúci nárast produkcie a slabý pokles zásob, ktorý ukazuje nízky dopyt po tejto komodite. Zlou správou pre jej rast je aj stále sa zvyšujúci nárast počtu aktívnych vrtov.

Na dlhopisovom trhu pokračuje aj naďalej nastolený trend, keď sa čoraz viac svetového trhu štátnych obligácií obchoduje s negatívnym výnosom. Až tri štvrtiny štátneho dlhu vyspelých krajín ponúka záporné úročenie. Do tohto zoznamu sa pridalo už aj Španielsko, ktoré predalo prvýkrát v histórii štátne dlhopisy s negatívnym úrokom. Nový rekord zaznamenalo aj Nemecko, ktoré ako prvá krajina eurozóny predala 10-ročné dlhopisy so záporným výnosom.

Zverejnené výsledky stresového testovania európskych bankových domov zanechali pozitívny dojem, pričom výsledky dopadli lepšie ako roku 2014. Väčšina bánk by podľa tohto testovania obstála aj v prípade hlbokej recesie. Európska banková asociácia však varovala, že bankový trh bude musieť prejsť výraznou konsolidáciou (predovšetkým ten taliansky), ktorá sa vyžiada nový, pravdepodobne súkromný kapitál

Výsledková sezóna spoločností za druhý kvartál roka prináša zmiešané výsledky. Zisky amerických spoločností v indexe S&P 500 klesajú už piaty kvartál v rade, no samotný index dosiahol historické maximum. Trend poklesu ziskovosti však postupne klesá a v poslednom štvrťroku tohto roka sa predpokladá prvý nárast ziskov.

Na finančných trhoch pokračuje aj naďalej bezprecedentná situácia, keď súčasne rastú akciové trhy spolu s bezpečnými prístavmi ako štátne dlhopisy či zlato. Tlačenie peňazí vo svete navyše prevýšilo kvantitatívne uvoľňovanie prijaté v boji s finančnou krízou v roku 2009. Likvidity je na trhu dosť, no aktuálny problém vidíme skôr v nedostatočných reformách a fiškálnej politike jednotlivých krajín. Príspevok k rastu globálnej ekonomiky zapríčinený fiškálnou politikou tak bude v budúcnosti len minimálny.

Lacná likvidita dodávaná na trh globálnymi centrálnymi bankami navyše prináša negatívny dopad z  hľadiska zadlžovania jednotlivých ekonomík. Verejný dlh eurozóny opäť narástol a dosahuje až  91,7 % HDP spoločnej ekonomiky. Medzi najviac zadlžené krajiny patrí pritom Grécko, Taliansko a Portugalsko.

Otázkou do budúcnosti aj naďalej zostáva, či ECB nepristúpi k úprave kľúča na nákup aktív, keďže vhodných cenných papierov na trhu ubúda. Až 53 % nemeckého dlhu nespĺňa podmienky nákupu kvôli hlboko záporným úrokovým sadzbám. V prípade Francúzska ide o 31 % štátnych dlhopisov.

Aj napriek robustným dátam z amerického trhu práce je zvyšovanie úrokových sadzieb FEDom na septembrovom zasadnutí málo pravdepodobné. Dôvodom sú nízke úrokové sadzby v Európe a taktiež slabé čísla rastu amerického HDP za druhý kvartál roka. Trhy vidia zvýšenie úrokových sadzieb ako reálne až koncom aktuálneho roka, resp. začiatkom roka 2017.