Dohodnúť stretnutie
Americkým akciám prajú demokratickí prezidenti
01. 11. 2016 Čas čítania: 6 min
Analýzy
Analýzy

Do prezidentských volieb v USA zostáva sedem dní a predvolebná atmosféra je čím ďalej tým hustejšia. Všetci s napätím očakávajú, kto v Bielom dome vystrieda po ôsmich rokoch Baracka Obamu a stane sa 45. prezidentom USA. A to nielen americkí občania, či svetoví politici, ale aj investori, pretože politická stabilita je dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje vývoj finančných trhov.

Podľa dát investičnej spoločnosti Fidelity International sa – v období rokov 1929 až 2016 – darilo akciovému indexu S&P 500 (odzrkadľuje výkonnosť najväčších amerických spoločností) lepšie, keď prezidentskú funkciu vykonával demokratický kandidát. Počas úradovania demokratického prezidenta si index pripísal v priemere 14,7 % zisku, zatiaľ čo v prípade republikánskej hlavy štátu si index pripísal priemerne len 5,4 % zisku. Akciový index S&P 500 sa navyše počas úradovania demokratického prezidenta nikdy neprepadol. Naopak – v ére dvoch republikánskych prezidentov – Goerga W. Busha a Herberta Hoovera – skončil index v červených číslach.

História teda ukazuje, že akciám sa darilo skôr za vlád sociálne založených demokratov než pri vláde republikánov, ktorých politika sa vyznačuje nízkymi daňami, dereguláciou a podporou podnikateľského prostredia. Na vývoj akcií však vplývali aj externé politické a ekonomické faktory. Akciové trhy boli počas vlády Richarda Nixona ovplyvnené vojnou vo Vietname a George W. Busch zase bojoval proti terorizmu na Blízkom východe.

Výkonnosť akciových titulov je ovplyvnená aj hospodárskymi výsledkami spoločností, fázou ekonomického cyklu, či monetárnou politikou centrálnej banky. Spoločnosti zahrnuté v indexe S&P 500 navyše generujú viac ako polovicu ziskov mimo územia USA.

V televízii bodovala Clintonová

Volebná kampaň a televízne debaty oboch kandidátov sa niesli v réžii osobných útokov a ostrej rétoriky, čo odpútavalo pozornosť od politických a ekonomických tém. Politickí komentátori sa zhodujú, že víťazkou televíznych debát sa jednoznačne stala H. Clintonová. Bývalá ministerka zahraničných vecí podávala štandardné výkony, rozumie súvislostiam a kľúčové body svojho programu vedela voličovi zrozumiteľne reprodukovať. Donald Trump sa naopak – namiesto poukazovania na nutné reformy – zameral na osobné útoky a prehlásenia o zmanipulovaných prieskumoch verejnej mienky.

Budúce smerovanie politiky je v prípade H. Clintonovej lepšie odhadnuteľné. Ekonomická časť jej volebného plánu je zameraná na zvýšenie investícií do infraštruktúry, vzdelávania, zdravotníctva a zvýšenie minimálnej mzdy. Demokratická kandidátka avizuje zvyšovanie daní aj fiškálnych výdavkov, čo by do istej miery znamenalo pokračovanie súčasnej politiky Baracka Obamu.

Na druhej strane zámery D. Trumpa sú, kvôli častej zmene názorov, nejasné. Pre svoje kontroverzné vyjadrenia v oblasti migrácie a pracovného trhu, sprísnenia medzinárodného obchodu a kritiky americkej centrálnej banky, či NATO, je odbornou verejnosťou vnímaný ako populista. Jeho ekonomický plán je zameraný najmä na výrazné zníženie korporátnych daní, čo by viedlo k zvýšeniu ich ziskov a rastu pracovných miest. Takáto politika by však znamenala výrazné zvýšenie vládneho dlhu, ktorý sa počas úradovania B. Obamu, v dôsledku snahy naštartovať ekonomiku po kríze v roku 2008, takmer zdvojnásobil na súčasnú hodnotu 19 biliónov amerických dolárov.

Voľby ovplyvnia finančné trhy

Posledné predvolebné prieskumy pasujú do titulu budúceho amerického prezidenta bývalú šéfku americkej diplomacie a demokratickú kandidátku H. Clintonovú. Ale – čo ak príde k nečakanému prekvapeniu a zvíťazí republikánsky kandidát? To, že nič nie je nemožné, potvrdilo aj nedávne hlasovanie britských občanov o vystúpení z Európskej únie.

Víťazstvo D. Trumpa by pravdepodobne ako prvé ,,odniesli“ akciové trhy, ktoré by sa začali prepadávať. Väčšina investorov by hľadala bezpečnejšie miesto pre svoje investície, z čoho by mohlo profitovať najmä zlato. Jeho hodnota by mohla vzrásť na nové rekordné maximum na úrovni 2 000 amerických dolárov za trojskú uncu. Aj napriek tomu, že predstavitelia amerického Federálneho rezervného systému viac krát zopakovali apolitickosť centrálnej banky, FED by v prípade zvolenia D. Trumpa za nového amerického prezidenta zrejme počkal so zvyšovaním úrokových sadzieb.

Naopak H. Clintonová je považovaná za skúseného politika, ktorý vie nájsť rovnováhu medzi očakávaniami voličov a záujmami amerických korporácií. Jej víťazstvo by bolo pre akciové trhy a americký dolár pozitívnym signálom. Expanzívna fiškálna politika by podporila ekonomický rast a dala priestor na postupné sprísňovanie uvoľnenej menovej politiky za Atlantikom, ktorá od finančnej krízy v roku 2008 podporovala najmä rast finančných aktív.

Bez ohľadu na to, kto sa stane víťazom amerických prezidentských volieb, budú obaja kandidáti vo svojom prvom funkčnom období potrebovať na presadenie svojich predvolebných sľubov zvýšenie vládnych výdavkov, čo bude v ďalších rokoch viesť k zvyšovaniu schodku rozpočtu, ktorý už dnes dosahuje rekordné úrovne. Či a v akej miere sa nakoniec podarí naplniť politický program jednotlivých kandidátov bude aj tak napokon závisieť od zloženia Kongresu.

Politická nervozita prameniaca z priepastných názorových rozdielov oboch táborov sa v najbližších dňoch prenesie aj na finančné trhy, ktoré budú výsledok prezidentských volieb reflektovať. Po 8. novembri voľby udajú smer ďalšieho vývoja aj na finančných trhoch. Po očakávanom víťazstve Clintonovej bude zaujímavé sledovať, či pozitívny vplyv demokratického prezidenta na finančné trhy aj naďalej zotrvá.

Autor:
Jakub Rosa

Portfolio Manager
Jakub pôsobí v  Across Private Investments od roku 2016. Predchádzajúce skúsenosti z privátneho bankovníctva v komerčnej banke využíva pri obchodovaní na kapitálovom trhu. Zaoberá sa analyzovaním vývoja finančných trhov, pravidelne publikuje v médiách komentáre na aktuálne témy.