Európska centrálna banka upozorňuje, že vojna s Iránom, nestála obchodná politika USA a slabšia medzinárodná spolupráca zvyšujú riziko finančnej krízy. Nejde len o ďalší geopolitický konflikt. Podľa ECB sa naraz stretáva viac problémov, ktoré sa môžu navzájom zosilniť: drahšia energia, slabší rast, vysoké dlhy a napäté trhy.
Najviditeľnejší kanál vedie cez ropu a infláciu. Konflikt na Blízkom východe tlačí ceny energií nahor a zhoršuje výhľad rastu. Ak firmy platia viac za energiu a dopravu, časť nákladov prenášajú do cien. Centrálne banky potom majú menší priestor znižovať sadzby, lebo by riskovali návrat inflácie. Pre domácnosti to znamená drahšie palivá, vyššie účty a pomalšie zlepšovanie úverových podmienok.
Druhým problémom je neistota v politike. ECB upozorňuje, že clá, ich odklady a náhle zmeny sa stali bežnou súčasťou globálneho prostredia. Firmy preto horšie plánujú investície a investori si za riziko pýtajú vyšší výnos. Ak sa k tomu pridá pochybnosť, či USA ešte chcú byť stabilným lídrom medzinárodného systému, trhy začnú preceňovať aj aktíva, ktoré doteraz vnímali ako bezpečné.
Tretím rizikom je samotný finančný systém. ECB sa obáva presunu úverov mimo bánk, napríklad do private credit, kde je menej transparentnosti. Ak geopolitika vytlačí náklady na financovanie vyššie, slabší dlžníci môžu mať problém splácať. Zároveň sú podľa ECB akcie drahé a rizikové prirážky príliš nízke, čo naznačuje, že investori možno podceňujú horší scenár.
Pointa je jednoduchá. Jeden šok by trh pravdepodobne zvládol. Problém je, keď sa vojna, drahá energia, clá, kybernetické hrozby a vysoké dlhy objavia naraz. Vtedy sa z napätia na titulkoch môže stať problém pre banky, firmy aj bežných ľudí.
