Výsledok nemeckých víkendových volieb do Bundestagu skončil podľa očakávaní. Angela Merkelová sa stane štvrtý krát nemeckou kancelárkou. V porovnaní s referendom o vystúpení Veľkej Británie z EÚ, americkými či francúzskymi prezidentskými voľbami možno označiť volebný priebeh za nudný, avšak veľmi dôležitý pre budúci vývoj EÚ resp. eurozóny.
Aj napriek tomu, že strana súčasnej kancelárky A. Merkelovej CDU zaznamenala výrazné víťazstvo, dosiahnutý výsledok je najhorší od druhej svetovej vojny. Voliči vystavili Merkelovej účet za migračnú krízu, ktorú vo svoj prospech nedokázala využiť strana SPD Martina Schulza – skončila na druhom mieste. Približne toľko percent, čo stratila A. Merkelová, získala krajne pravicová alternatíva pre Nemecko AfD.
Kľúčová pre vývoj EÚ a eurozóny bude budúca podoba nemeckej vlády. Očakáva sa trojkoalícia v zostave CDU, FDP a Zelení, ktorá však bude vyžadovať veľa kompromisov. A. Merkelová tak v konečnom dôsledku stratila. Podobne, ako britská premiérka Theresa Mayová, ktorá predčasnými júnovými voľbami nezískala silnejší mandát na vyjednávanie podmienok Brexitu. Snahy CDU o širšiu európsku integráciu budú okrem tvrdej opozície narážať na odpor aj vo vnútri koalície. Odolné euro, ktoré sa v posledných mesiacoch tešilo z dobrých ekonomických dát zareagovalo poklesom pod úroveň 1,19 EUR/USD.
Jastrabí FED nakopol dolár
Oslabený dolár netrpezlivo vyčkával na výstup z posledného zasadnutia FED. Americká centrálna banka prekvapila jastrabím komentárom. Aj napriek odhadovanému zníženiu vývoja inflácie ráta väčšina centrálnych bankárov ešte s jedným zvýšením úrokových sadzieb do konca roka. V budúcom roku by sa mali dolárové sadzby zvyšovať dovedna tri krát. FED podľa očakávaní zaháji v októbri proces znižovania bilancie dlhopisov, ktoré nadobudol vo viacerých kolách kvantitatívneho uvoľňovania.
Zastavenie reinvestícii zmaturovaných dlhopisov predstavuje ďalší významný míľnik v uťahovaní menovej politiky za Atlantikom. Zdá sa, že globálna reflácia – od Číny, cez eurozónu a Veľkú Britániu až po USA – opäť naberá na sile, čo ostatným kľúčovým centrálnym bankám umožňuje postupne nasledovať americký FED. Akcioví investori sú však na štedrú menovú podporu zvyknutí a nateraz si nechcú pripustiť výraznejší prepad.
Bank of England v zajatí Brexitu
Aj napriek tomu, že nezamestnanosť vo Veľkej Británii dosahuje za posledné štyri dekády najnižšie hodnoty, nárast miezd nie je v kontexte Brexitu dostatočný, aby Britom udržal životný štandard. Dôvodom je rastúca inflácia – v auguste sa priblížila k 3-percentnej hranici. Slabá libra totiž zvyšuje ceny dovážaných tovarov. Vysoká inflácia ukrajuje Britom z peňaženiek, čím klesá kúpyschopnosť domácností, ktorá je zase kľúčová pre rast HDP.
Väčšina členov menového výboru Bank of England sa aj napriek jasným signálom „bojovať“ proti vysokej inflácii sprísnením menovej politiky obáva dopadov rozvodu s EÚ na ekonomiku Spojeného kráľovstva. Preto zahlasovali za ponechanie úrokových sadzieb na historicky nízkej úrovni. Guvernér britskej centrálnej banky Mark Carney však vyhlásil, že zvýšenie úročenia môže vzhľadom na rastúce inflačné tlaky prísť „relatívne skoro“.
Ekonomické dáta, centrálne banky a politika
Vývoj európskych finančných trhov bude v strednodobom horizonte závisieť na tom, akú koalíciu sa podarí zostaviť A. Merkelovej. Pre ekonomiku Nemecka by bolo prospešné, ak by realizovala reformy z pera liberálnej FDP a ľavicoví zelení by dostali priestor v ekologických otázkach a zahraničnej politike. Otázny zostáva vývoj aj na španielskej politickej scéne, kde sa pripravuje referendum o osamostatnení Katalánska. Netreba zabúdať ani na politickú neistotu v Taliansku, termín predčasných parlamentných volieb však zostáva nejasný.
Pozornosť investorov bude, okrem ekonomických dát v podobe inflácie a HDP na oboch stranách Atlantiku, smerovať na zasadnutia kľúčových centrálnych bánk. Ďalšie zvýšenie úrokových sadzieb skloňujú čoraz viac naši západní susedia v Čechách. Zaujímavé bude sledovať, ako na rozhodnutie americkej centrálnej banky zareaguje ECB. Najpravdepodobnejšie je predĺženie programu kvantitatívneho uvoľňovania, avšak s nižšími mesačnými objemami. Centrálni bankári vo Frankfurte by mohli oznámiť zmeny v aktuálnom nastavení menovej politiky už na najbližšom októbrovom zasadnutí.
Foto zdroj: Flickr
