Donald Trump prudko zaútočil na Veľkú Britániu a Francúzsko po tom, čo odmietli podporiť americko-izraelský vojenský postup proti Iránu. Ak sa Európa nechce zapojiť, Spojené štáty jej podľa neho „už nebudú pomáhať“. Spor tak už nie je len o Iráne, ale aj o tom, kam až siaha americká ochota chrániť spojencov.
Najcitlivejším bodom je Hormuzský prieliv, teda úzka námorná cesta, cez ktorú prechádza veľká časť ropy a plynu z Perzského zálivu. Podľa dostupných informácií Irán tam prakticky zastavil bežnú dopravu a viaceré tankery čelili útokom. Trump preto tlačí na európske krajiny, aby sa viac zapojili do obnovy plavby. Británii odkázal, že by mala „začať bojovať sama za seba“, podobne sa vyjadril aj šéf Pentagonu Pete Hegseth.
Pre trhy je podstatné, že sa mení tón voči spojencom. Kým doteraz sa napätie v regióne vnímalo najmä ako bezpečnostné riziko pre ropu, teraz sa k nemu pridáva aj politická neistota v rámci NATO. Ak Washington začne otvorene spochybňovať pomoc partnerom, investori budú citlivejší nielen na vývoj bojov, ale aj na to, či bude Západ postupovať jednotne.
Trump tým zároveň zvyšuje tlak na Európu, aby niesla väčšiu časť nákladov aj rizík. To môže znamenať vyššie výdavky na obranu, viac neistoty v doprave a väčší tlak na ceny energií. V praxi tak konflikt v Iráne prestáva byť vzdialenou témou Blízkeho východu a čoraz viac sa mení na otázku, koľko bude stáť bezpečnosť, ropa a spojenectvá, na ktoré bola Európa dlhé roky zvyknutá.
