Dohodnúť stretnutie
Viete, ako si ochrániť peniaze pred infláciou?
10. 11. 2021 Čas čítania: 5 min
Blog
Blog

Pýtate sa, čo spôsobilo rast inflácie? Vo všeobecnosti ide o kombináciu dvoch síl. Prvou sú lacné peniaze v spojení s dostatkom likvidity na trhoch a tou druhou je narušená ponuková strana ekonomiky. Alebo inak povedané, prerušená schopnosť firiem dodávať tovary či služby.

S príchodom pandémie stlačili centrálne banky úrokové sadzby na nulu a naštartovali programy nákupov štátnych dlhopisov (dnes s obľubou označované ako tlačenie peňazí), pretože čelili bezprecedentnej situácii. Bankroty firiem a celoplošný zásah bankového sektora by mohol byť devastačný. Reakcia musela byť preto rýchla a objemovo dostatočná, aby sa ekonomické subjekty upokojili. Do ekonomiky sa dostalo približne 30 % nových peňazí, čo pomáhalo v čase lockdownu prefinancovať nájomné a časť miezd. Osvedčilo sa zmrazenie splátok úverov a hypoték. V konečnom dôsledku stimulačné programy naštartovali zaseknuté kolesá ekonomiky. Niektoré štáty pomáhali viac, iné, ktoré boli zadlžené už pred pandémiou, sa museli s pomocou uskromniť. Napriek dočasnému poklesu dopytu aj ponuky sa podarilo, viac či menej, globálnu ekonomiku opätovne naštartovať.

Reťazce sa pretrhli

Covid-19 však zanechal jeden veľmi deštruktívny ekonomický problém – narušenie globálnych dodávateľských reťazcov. A situácia sa v blízkych mesiacoch nebude pravdepodobne zlepšovať. Hraničné kontroly a obmedzenia mobility, výpadok výrobných kapacít a nerovnomerný dopyt sa spojili do búrky, v ktorej sa spomalila globálna výroba. Dodávky sa neuskutočňujú včas, náklady a ceny sa zvyšujú a celosvetový rast HDP bude v dôsledku toho slabší. Aj v tomto prípade platí, že reťaz je len taká silná ako je jej najslabšia časť. Výroba závisí na globalizovanom dodávateľskom reťazci a ako sa zdá, nie v každom momente je to výhodou. Nedostatok surovín alebo komponentov predražuje ich hodnotu, pretože o menej kusov sa bije viac výrobcov a vyhráva ten, ktorý je ochotný zaplatiť najvyššiu cenu. Často je výhodnejšie priplatiť si než odstaviť výrobu a zavrieť fabriku na dobu neurčitú. V konečnom dôsledku sa rast vstupných nákladov musí prejaviť rastom ceny konečných produktov. Alebo, ak sa produkt nedodáva, prejaví sa to rastom cien substitučných produktov. Príkladom sú napr. ojazdené autá. Ich cena v posledných mesiacoch raketovo vzrástla, pretože dodávka nového vozidla môže trvať pokojne aj rok.

Aké aktíva ochránia pred infláciou?

Inflácia na Slovensku dosahuje 4,6 %. Z úst centrálnych bankárov však počuť, že by mala byť len dočasná a z väčšej časti závislá od narušených reťazcov. Po uvoľnení a rozšírení ponuky by sa inflácia mala vrátiť opäť k cieľu 2 %. Odhadovať, kedy sa ponuková strana ekonomiky spamätá, je veľmi ťažké a priznáva to aj guvernér Fedu Jerome Powell. Presný termín je nejasný, hovorí sa však o druhej polovici roka 2022. Dovtedy by sme mali počítať s vyššími cenami.

Akcie

Široko diverzifikovaná akciová stratégia Acrossu AIP 100+ si od začiatku roka pripísala viac ako 17 %, čo po odpočítaní inflácie 4 – 5 % stále prináša dvojciferné zhodnotenie. Dôvodom je, že firmy vedia veľmi rýchlo zareagovať na rast vstupných nákladov zmenou konečných cien tovarov a služieb. Pomáha aj fakt, že v domácnostiach je dostatok likvidity a prebytočné zdroje sa posielajú na finančný trh. Investori hľadajú niečo, čo dokáže priniesť vyšší výnos ako inflácia. A dlhopisové investície to aktuálne nie sú.

Alternatívne investície

Alternatívna stratégia Acrossu AIAP+ si od začiatku roka pripísala 17,4 %. Spadajú sem komodity, drahé kovy, private equity, investície do infraštruktúry a realitný trust. Práve alternatívne portfólio ťažilo z rastu cien komodít, pričom celej stratégii pomáhali private equity, ktoré sa niesli na pozitívnej akciovej vlne. Aj po započítaní inflácie zaznamenávame opäť dvojciferné zhodnotenie.

Dlhopisy

Dlhopisy sú dnes v miernej nevôli investorov, pretože nízke sadzby poslali ich výnosy blízko k nule. Od začiatku roka sú globálne štátne dlhopisy v strate viac ako 2 %, čo v kombinácii s infláciou 4 – 5 % predstavuje stratu na úrovni 6 – 7 %. Dlhopisové riešenia chrániace pred infláciou však existujú. Jednou z možností sú protiinflačné dlhopisy, ktorých výnos je priamo závislý aj od výšky inflácie. V tomto roku zarobili bezmála 5 %. Podobnou alternatívou môžu byť korporátne dlhopisy s výnosom okolo 4 – 5 %. Ich výnos taktiež pokryje rast cien v ekonomike. Treba však pozorne zvážiť emitenta.   

Autor:
Dominik Hapl

Portfolio Manager/Analytik
Dominik Hapl pôsobí v Across Private Investments ako analytik od začiatku roka 2020. Na kapitálovom trhu sa pohybuje viac ako 10 rokov. Vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave. Predchádzajúce skúsenosti nadobudol v brokerskej a investičnej spoločnosti, v súčasnosti ich využíva ako člen investičnej komisie, pri vytváraní portfólií a obchodovaní na kapitálových trhoch. Zaoberá sa analyzovaním vývoja na finančných trhoch a pravidelne publikuje komentáre v médiách na aktuálne ekonomické témy.