Slováci si môžu pre konflikt na Blízkom východe priplatiť už čoskoro za jedno tankovanie v priemere o 5 až 12 eur pri plnej nádrži. Drahšie palivo v dôsledku vyšších cien ropy však neznamená len drahšiu jazdu autom. Nafta je vstup do dopravy a logistiky. Upozorňujú na to analytici Across Private Investments s tým, že časť týchto nákladov sa postupne môže premietnuť aj do vyšších cien tovarov a služieb, a tým aj do výšky inflácie. Tá už teraz dosahuje 4 %, čo je zároveň viac ako dvojnásobok miery inflácie v eurozóne. Tí, ktorí radi cestujú, si zároveň priplatia zrejme aj za letenky, lebo vzrastie aj cena leteckého benzínu.
Napätie okolo Iránu vytlačilo cenu ropy Brent k úrovni okolo 80 až 85 dolárov za barel. V posledných dňoch ropa výrazne zdražela, keď sa zhoršila bezpečnosť lodnej dopravy v Hormuzskom prielive, cez ktorý bežne prechádza približne pätina svetového obchodu s ropou a LNG. Pre Slovensko, ktoré ropu dováža, je to jednoduchá rovnica – ak sa konflikt rýchlo neskončí a vyššie ceny sa udržia, zdražejú pohonné látky a cez dopravu sa postupne zvýšia aj náklady v ekonomike.
Prečo sa vyššia cena ropy neprejaví ihneď
Ceny benzínu a nafty sa na čerpacích staniciach zvyčajne prispôsobujú s oneskorením, často v horizonte jedného až troch týždňov. Na Slovensku sa dnes priemerné ceny benzínu Natural 95 a nafty pohybujú približne okolo 1,47 eura za liter. Dôležité je, že veľkú časť ceny tvorí daňový základ, teda spotrebná daň a DPH. Spotrebná daň je približne 0,514 eura na liter benzínu a 0,368 eura na liter nafty, a na celú sumu sa následne uplatňuje DPH. To znamená, že keď sa zvýši cena ropy, výsledné zdraženie na pumpe sa „zväčší“ aj cez DPH. „Dôvod je praktický. Rafinérie a predajcovia najprv dopredávajú zásoby nakúpené pri starších cenách. Potom sa do cien postupne premietne drahšia ropa, drahšia preprava a často aj drahšie poistenie lodí. Očakávame, že ceny palív na Slovensku môžu vzrásť v priemere aj o desiatky centov na liter,” vysvetľuje Dominik Hapl, analytik Across Private Investments.
Koľko to môže stáť bežného vodiča
Najjednoduchší odhad vychádza z prepočtu ropy na liter. Jeden barel má 159 litrov. Zvýšenie o 10 dolárov za barel je približne 6 až 7 centov na liter ropy ešte pred spracovaním a maržami. Po započítaní rafinácie, logistiky a DPH sa v praxi často premieta približne do 7 až 12 centov na liter na čerpacej stanici, v závislosti od kurzu eura voči doláru a marží v reťazci. Ak sa ropa Brent udrží na úrovni okolo 85 dolárov (napríklad o 15 dolárov vyššie než „pokojnejší“ stav, ktorý je okolo 70 dolárov), slovenské ceny palív môžu byť vyššie približne o 10 až 18 centov na liter oproti situácii bez konfliktnej prirážky. Ak by sa cena priblížila k 100 dolárom a udržala sa tam dlhšie, riziko posúva zdraženie skôr na 18 až 30 centov na liter. „Pre bežnú domácnosť je dôležité, čo to spraví s tankovaním. Pri 50-litrovej nádrži znamená zdraženie o 10 centov na liter plus 5 eur za jedno tankovanie, zdraženie o 25 centov znamená plus 12,50 eura. Ak rodina dochádza a minie okolo 120 litrov paliva mesačne, nárast o 15 centov na liter znamená plus 18 eur mesačne, pri 25 centoch je to plus 30 eur mesačne,” hovorí Jakub Timčák, analytik Across Private Investments.
Zdražovanie sa nekončí na pumpe
Drahšie palivo v dôsledku vyšších cien ropy neznamená len drahšiu jazdu autom. Nafta je vstupom do dopravy a logistiky. Ak je dlhšie drahá, firmy majú vyššie náklady na rozvoz, stavebné práce, poľnohospodársku techniku či verejnú dopravu, vrátane leteniek, ktoré v dôsledku vyšších cien leteckého benzínu zrejme taktiež zdražejú. A časť nákladov za dopravu sa zároveň postupne objaví aj v cenách tovarov a služieb. V praxi to pôsobí ako tichý „poplatok“ za geopolitické riziko, rozložený do viacerých účtov a tiež sa podpisuje pod mieru inflácie. Tá je aktuálne na Slovensku na úrovni 4 % a o vyše dvojnásobok prevyšuje mieru inflácie v eurozóne, ktorá dosahuje 1,9 %. Ak sa teda konflikt rýchlo neupokojí, drahšia doprava vyvolá mierny tlak aj na ceny v obchodoch. „To, či bude situácia krátka alebo dlhodobá a drahá, bude závisieť od toho, ako dlho zostane doprava v Hormuzskom prielive obmedzená a či sa obnoví poistenie lodí a pravidelná preprava. Trhy zároveň sledujú, či producenti zvýšia dodávky a či vlády siahnu po strategických rezervách na tlmenie cien. Pri dlhšom konflikte sa môže prirážka udržať aj bez toho, aby ropa musela okamžite vystreliť na extrémne hodnoty, stačí, že neistota zostane v systéme,“ uzatvára Jakub Timčák, analytik Across Private Investments.
