Napätie medzi Izraelom a Iránom dosiahlo nový vrchol. V poslednom týždni prebehli letecké útoky Izraela na iránske vojenské zariadenia s cieľom eliminovať iránsky jadrový program. Irán odpovedal útokmi balistickými raketami a dronmi, čo vyvolalo obavy z ďalšej eskalácie v regióne. Donald Trump zvažuje aktívnu vojenskú intervenciu v regióne a nevylučuje útok na Irán v prípade, že nedôjde k dohode.
Cena ropy Brent už reagovala rastom nad 78 dolárov za barel. Obchodníci sa obávajú najmä možného ohrozenia prielivu Hormuz – strategickej námornej trasy, cez ktorú prechádza až 20 % svetovej ropy. Ak by bol tento koridor zablokovaný, ceny by mohli vyletieť v najhoršom prípade až na 120 dolárov.
Analytici hovoria o viacerých scenároch: od lokálnych prestreliek, ktoré udržia ceny v pásme 70–90 USD až po úplnú eskaláciu a zásadné prerušenie dodávok. To by spôsobilo novú energetickú krízu, infláciu a nárast cien pohonných hmôt vo svete aj v Európe, čo by skomplikovalo centrálnym bankám snahu znižovať úrokové sadzby a viac naštartovať ekonomiku. Cena ropy tak bude v najbližších mesiacoch kľúčová. Jej udržanie na súčasných alebo nižších úrovniach bude dôležité pre ďalší ekonomický rast.
Rastie aj tlak na poistenie prepravy a náklady na tankery, ktoré sa už zvýšili o 40 %. Firmy sa predzásobujú a investori presúvajú prostriedky do bezpečnejších aktív.
Zatiaľ čo diplomacia má stále šancu zmierniť situáciu, riziká ostávajú vysoké. Energetická neistota tak opäť ukazuje, aký krehký je globálny trh, keď sa napätie dotkne ropnej veľmoci.
