Nie je dôležité veľa sa pýtať, ale klásť tie správne otázky. Len takto nájdete medzi tisíckami kvalitných firiem budúcich víťazov“, tvrdí Philip Arthur Fisher, investičná legenda.
P. A. Fisher bol legendárnym investorom, od ktorého si brali príklad tisícky ďalších. Sám Warren Buffet povedal, že jeho štýl je založený z 85 % na učení Benjamina Grahama a z 15 % na stratégii P. Fishera. Jeho kniha „Common stocks and Uncommon profits“ patrí dnes do knižnice každého seriózneho investora.
Kariéra P. Fishera sa začala v roku 1928, kedy odišiel z novovytvorenej Stanfordskej univerzity, aby pracoval ako analytik pre Anglo-London Bank v San Francisku. Tesne po prepuknutí hospodárskej krízy si v roku 1931 otvoril vlastnú firmu a začal spravovať peniaze súkromných investorov.
Dalo by sa povedať, že investičný štýl P. Fishera bol opakom štýlu B. Grahama. P. Fisher vyhľadával firmy s nadpriemerným rastom, ktoré sa často predávali za vyššie násobky ziskov. Z technického hľadiska bol veľmi zdatný. Mal preštudované produkty a výrobné procesy mnohých priemyselných gigantov – napríklad Texas Instruments, IBM alebo Motorola. Navštívil stovky firiem a pýtal sa otázky priamo manažérov, čím získal cenné informácie na posúdenie stavu firmy.
Ktoré sú tie správne otázky?
P. Fisher vytvoril zoznam 15 otázok, na základe ktorých hľadal potenciálne investície. Nebol fanúšikom diverzifikácie, tvrdil, že investori by mali poznať spoločnosti, do ktorých investujú. Radil im, aby sa pýtali zamestnancov, zákazníkov, dodávateľov, alebo manažmentu, v akom stave je spoločnosť. Podľa neho nešlo len o to veľa sa pýtať, ale klásť tie správne otázky. Oných pätnásť otázok je stále aktuálnych. Posúďte samy:
1. Má spoločnosť dostatok produktov alebo služieb s dostatočným trhovým potenciálom, ktoré umožnia väčší nárast tržieb v nasledujúcich rokoch?
Firma, ktorá má dosiahnuť dlhodobý rast, musí cieliť na väčší alebo expandujúci trh.
2. Je manažment dostatočne odhodlaný, aby pokračoval vo vývoji nových produktov a služieb, potom čo je potenciál tých súčasných už vyčerpaný?
Každý trh jedného dňa príde do saturácie. Firma musí neustále vyvíjať nové produkty na rozšírenie existujúcich príležitostí alebo na vytvorenie nových.
3. Aké efektívne sú náklady na výskum a vývoj oproti veľkosti firmy?
Úspešné firmy vynakladajú značné prostriedky do vývoja. Neskôr ich treba porovnať s počtom nových produktov alebo patentov, ktoré vytvoria.
4. Má firma nadpriemerné oddelenie predaja?
Podľa P. Fishera je v silno konkurenčnom prostredí iba málo produktov, ktoré dosiahnu svoj potenciál bez silného obchodu.
5. Dosahuje dostatočné marže čistého zisku?
Fisher vždy tvrdil, že firma môže rásť rýchlo ale pokiaľ nedosiahne dostatočný zisk, rast je zbytočný.
6. Čo robí pre to, aby marže zvýšila?
Pre investora sú dôležité budúce marže, nie minulé. Inflácia neustále zvyšuje náklady na výrobu, zatiaľ čo konkurencia tlačí dole ceny produktov. Firma musí mať plán na znižovanie nákladov a zvýšenie marží.
7. Má so svojimi zamestnancami výborné vzťahy?
Firmy s takýmito vzťahmi sú ziskovejšie, pretože zamestnanci sú šťastnejší a produktívnejší. Toto sa nedá ľahko určiť, ale za zvýšenú pozornosť stojí postoj vrcholového manažmentu k iným zamestnancom, hladina miezd vo firme alebo štrajky a spory vo vnútri firmy.
8. Má vrcholový manažment medzi sebou dobré vzťahy?
Platy vo firme by mali byť v rámci normy v danom priemysle. Pravidelne však treba vyhodnocovať výsledky. Vo firmách, kde väčšinu drží zakladateľ, nemali by byť rodinní príslušníci povyšovaní nad schopnejších manažérov.
9. Je manažment dostatočne skúsený?
Keď organizácia rastie, je potrebné aby vyškolila manažérov v rôznych oblastiach. Firmy kde vrcholový manažment odmieta delegovať autoritu ďalej väčšinou nie sú efektívne.
10. Ako dôsledne kontrolujú svoje náklady a účtovníctvo?
Firma nedokáže dosahovať výborné výsledky dlhodobo, pokiaľ nekontroluje náklady v každej svojej oblasti. Je to ťažké posúdiť z investičného hľadiska, ale spoločnosti, ktoré najviac plytvajú peniazmi, sú rýchlo rozpoznateľné a treba sa im teda vyhnúť.
11. Sú v biznise firmy nejaké unikátne aspekty, ktoré môžu investorovi pomôcť určiť, či je firma výrazne pred konkurenciou?
Napríklad pri Walmarte alebo Tescu je dôležité, akým spôsobom nakupujú a skladujú zásoby. Pri poisťovníctve je to zase kontrola rizika a dosahovanie výnosu. Každý priemysel je iný, je dôležité poznať hlavné faktory a porovnať ich s konkurenciou.
12. Má firma krátkodobý alebo dlhodobý pohľad na zisky?
Investori by mali myslieť dlhodobo a hľadať firmy s podobne mysliacim manažmentom. Banky pred krízou vstupovali do veľmi rizikových hypoték, aby krátkodobo zvýšili zisk. Neskôr však mnohé na to doplatili a niektoré aj skrachovali.
13. Bude spoločnosť v blízkej budúcnosti potrebovať dodatočný kapitál a investorov, čo zruší akékoľvek benefity expanzie pre súčasných držiteľov akcií?
Je dôležité investovať do firmy, ktorá ma dostatok kapitálu, alebo prístup k pôžičkám, ktoré zaplatia plánovanú expanziu a neznížia podiel akcionárov ďalším navyšovaním kapitálu.
14. Hovorí manažment s investormi len vtedy, keď sa firme darí, ale keď prídu ťažké časy alebo sklamanie tak je ticho?
Každá firma prejde aj dobrým aj zlým obdobím. Manažment musí rovnako hlásiť pozitívne aj negatívne správy.
15. Má manažment firmy vysokú integritu?
Škandály ako Enron alebo Lehman Brothers nám pripomínajú, že poctivosť je v investovaní veľmi dôležitá. Ak existujú pochybnosti o integrite manažérov a ich spravovaní majetku akcionárov, tak bez ohľadu na to aké hodnotenie firma dostala v predošlých 14 bodoch by do nej investor nemal vložiť peniaze.
Akým firmám sa radšej vyhnúť?
P. Fisher okrem pravidiel pre výber firmy pridal aj štyri tipy, čomu sa vyhnúť pri investovaní:
1. Nekupujte „propagačné“ firmy
Burzy sú plné spoločností, ktoré investorom sľubujú modré z neba, ale to je jediná vec, ktorú vedia. Pozor na manažment, ktorý zvyšuje očakávania a neskôr hlási horšie výsledky.
2. Nekupujte akcie iba ak sa vám páči reklamný materiál a výročná správa firmy
Netreba sa nechať nachytať zbytočnými sľubmi. Treba si overiť si fakty a konať na ich základe. Ak biznisu nerozumiete, pozrite sa po iných firmách.
3. Ak sa akcie predávajú za vysoké násobky zisku, neznamená to, že rast je už započítaný v cene.
Google a Xerox sa predávali za 100-násobok zisku keď prišli na burzu. Následne narástli o vyše 1500%.
4. Nehádajte sa o centy
Pokiaľ má firma z dlhodobého hľadiska veľký potenciál, je úplne jedno či ju kúpite za 11,50 USD, alebo 12 USD. Päťdesiat centov nie je významný rozdiel, dôležité je nezmeškať príležitosť.
P. Fisher nebol špekulatívny investor. Je známy výrokom: „Investori stratili predpovedaním korekcií akcií viac peňazí, než v korekciách samotných.“ Pri investovaní vychádzal z predpokladu, že krátkodobé pohyby akciových trhov sa nedajú predpovedať. Akcie teda držal dlhodobo. Viac sa sústredil na kvalitu biznisu a jeho rast. Známy je príklad Motoroly, ktorú kúpil v roku 1955, ako výrobcu tranzistorov a akcie držal až do smrti v roku 2004, kedy už bola firma bola známym telekomunikačným gigantom.