Cenný papier, ktorý predstavuje podiel na majetku spoločnosti. Akcionár (majiteľ akcie) má právo zúčastňovať sa na riadení spoločnosti, má právo na podiel na zisku (dividendu) a na podiel na likvidačnom zostatku spoločnosti. Z dlhodobého hľadiska je priemerná výkonnosť akcií vyššia ako výkonnosť dlhopisov, prípadne výkonnosť nástrojov peňažného trhu.
Tieto fondy investujú do akcií minimálne dve tretiny svojho majetku. Spomedzi všetkých fondov sú najrizikovejšie, na druhej strane však majú potenciál najvyššieho rastu, historicky majú najvyššiu výkonnosť. Vzhľadom na to, že vyšší výnos prinášajú zvyčajne z dlhodobého hľadiska, sú vhodnou investíciou pre investorov s investičným horizontom 5 až 7 rokov. Akciové fondy sú zamerané na jeden alebo viac sektorov ekonomiky. Môžeme ich triediť aj podľa geografického kritéria, čiže podľa krajiny sídla emitentov akcií alebo ich pôsobnosti. Platí, že čím užšie je akciový fond zameraný, tým vyšší potenciálny výnos či stratu, čiže riziko, so sebou investorovi prináša.
Investovanie do akcií je spojené s vyšším stupňom rizika ako investovanie do dlhopisov. Ide o riziko súvisiace so zmenou ceny akcie. Investovanie do väčších spoločností sa spravidla spája s nižšou mierou rizika ako investovanie do akcií menších – začínajúcich spoločností alebo do spoločností na rozvíjajúcich sa trhoch.
Na finančných trhoch je index ukazovateľom celkovej zmeny hodnôt niektorých alebo všetkých cenných papierov uvedených na konkrétnom trhu. Index je vytvorený ako portfólio, v ktorom je každý cenný papier vážený podľa jeho trhového významu.
Aktívne riešenia majú flexibilne upravený spôsob, ako budú prostriedky investované. Správca fondu prispôsobuje investície vývoju na finančnom trhu s cieľom dosiahnuť čo najlepšie zhodnotenie pri stanovenej miere rizika. Na základe vývoja na trhu sa rozhodne, či a kedy bude investovať do akcií, do dlhopisov, do nástrojov peňažného trhu, realít a komodít alebo iných aktív.
Meria výkonnosť fondu nad benchmark. Vyššia alfa znamená vyššiu relatívnu výkonnosť fondu v porovnaní s benchmarkom. Pri rovnakej výkonnosti fondu a benchmarku sa alfa rovná nule. Alfa je generovaná aktívnou správou.
Vo fonde sa cielene rozkladajú investície do rôznych typov aktív, akými sú napríklad nástroje peňažného trhu, dlhopisy alebo akcie. Alokácia môže byť napr. odvetvová, menová, alebo trhová. Optimalizácia rizika a investičnej stratégie sa dosahuje správnou alokáciou aktív a primeraného zasahovania do nej s cieľom dosiahnuť optimálny pomer rizika a výnosu.
Medzi alternatívne investície patria najmä hedžové fondy, umenie, starožitnosti, privátne spoločnosti, komodity a deriváty. Nehnuteľnosti (realitné fondy) sa tiež považujú za alternatívne investície. Väčšinu alternatívnych investičných aktív nakupujú inštitucionálni alebo profesionálni investori vzhľadom na zložitosť, nedostatočnú reguláciu a aj stupeň rizika.
Je to cena časti ďalšieho úrokového výnosu (kupónu), ktorý sa naakumuloval od výplaty predchádzajúceho kupónu až do predaja dlhopisu. Cena dlhopisu, ktorú investor za dlhopis zaplatí, sa rovná súčtu ceny dlhopisu a AÚV.
Ide o overovanie investičných stratégií na historických dátach.
Situácia na finančnom trhu, ktorá je charakteristická poklesom cien aktív a všeobecným pesimizmom investorov. Pri akciových indexoch platí, že z maxím počas dvoch mesiacov ide o pokles vyšší než 20 %. Medvedí trh môže trvať niekoľko mesiacov až rokov. Nemožno ho teda zamieňať s akýmkoľvek krátkodobým poklesom alebo korekciou na trhu.
Benchmark je štandard na trhu, voči ktorému sa porovnávajú výkonnosť, volatilita alebo iné ukazovatele. Takto sa môžu porovnávať akcie, podielové fondy alebo riadené portfóliá. Benchmarkom je zvyčajne niektorý z trhových indexov, ktorý zahŕňa viacero podkladových aktív.
Beta je ukazovateľ, ktorý meria relatívnu mieru volatility alebo systematického rizika fondu voči benchmarku. Beta na úrovni 1 znamená, že fond kopíruje vývoj benchmarku. Ak má beta napr. hodnotu 2, tak je dvojnásobne volatilnejšia (kolísavejšia) ako benchmark. Naopak, beta s hodnotou 0,65 znamená, že fond je o 35 % menej volatilný ako benchmark.
Vyjadruje maximálnu výšku poklesu hodnoty investície, ktorú investičná stratégia môže počas odporúčaného investičného horizontu dosiahnuť v 95 % meraných prípadov.
Ide o najväčšie spoločnosti na príslušnom trhu. Obvykle sa tieto spoločnosti vyznačujú vysokým ratingom, ich akcie sú vysoko likvidné a ich kolísavosť býva vo všeobecnosti nižšia. Nie je to však pravidlom.
Jednotlivec alebo spoločnosť, ktorá funguje ako sprostredkovateľ medzi predávajúcimi a nakupujúcimi obchodníkmi. Brokeri obchodujú s určitými finančnými nástrojmi a za uzatvorené obchody poberajú províziu.
Situácia na akciovom trhu, ktorá je charakteristická tým, že ceny vybranej skupiny aktív rastú a očakáva sa ich ďalší nárast. Toto spojenie sa spomína spravidla v súvislosti s vývojom akcií alebo sledovaných akciových indexov. Vo všeobecnosti platí, že ak sa trh nenachádza vo väčšom poklese než 20 % (medvedí trh), tak sa označuje ako býčí.
Obchodné miesto, kde sa pravidelne a v určenom čase obchoduje s cennými papiermi alebo inými finančnými nástrojmi podľa platných pravidiel a burzových predpisov. V súčasnosti sa obchodovanie na burzách presunulo zväčša do elektronickej podoby. Medzi najznámejšie akciové burzy v USA patria NYSE (New York Stock Exchange), NASDAQ a AMEX, v Európe sú to XETRA (Nemecko), LSE (Veľká Británia) a Euronext (Belgicko, Francúzsko a Holandsko).
Investičná stratégia, ktorou sa riadi napr. aj investičný guru Warren Buffett. Ide o jednoduchú, ale veľmi účinnú stratégiu založenú na princípe, že čím menej sa svojich peňazí dotýkate, tým viac zarábajú. Podľa výskumu spoločnosti Dalbar, Inc. z rokov 1983 až 2004 zaznamenal akciový investor s touto stratégiou priemerný výnos 13 % p.a. Investor, ktorý investoval na základe minulej výkonnosti, dosiahol výnos len 3,5 % a investor, ktorý sa snažil časovať trh, prerobil až 3,3 % p.a.
Cenný papier je peniazmi oceniteľný zápis, ktorý predstavuje pohľadávku alebo majetkový nárok vlastníka voči tomu, kto cenný papier emitoval (vydal). Ide najmä o oprávnenie požadovať majetkové plnenie alebo vykonávať určité práva voči zákonom určeným osobám.
Finančná inštitúcia, ktorá reguluje peňažný obeh v štáte. Vydáva peniaze, stanovuje úverové podmienky a reguluje činnosť komerčných bánk. V eurozóne je to Európska centrálna banka (ECB) a v USA to je Federal Reserve System (FED).
CPPI metóda sa používa na zaistenie minimálnej výkonnosti investície. Investícia je rozdelená na dve časti, rizikovú časť (spravidla akcie) a konzervatívnu časť (dlhopisy, pokladničné poukážky, hotovosť). Priebežne sa vypočítava, aké môže byť maximálne percentuálne zastúpenie rizikovej časti investície v štruktúre, aby sa mohol dosiahnuť investičný cieľ.
Efekt nákladového priemerovania spočíva v tom, že investor pri pravidelnom sporení v podielových fondoch využíva trhové výkyvy vo svoj prospech. Keď cena podielu klesá, investor nakúpi za fixnú čiastku viac podielov. Ak cena následne dosiahne pôvodnú úroveň, pozícia investora je lepšia. Tento efekt sa zvyšuje pri fondoch s vyšším kolísaním hodnoty podielu.
Predstavuje záväzok predávajúceho CDS kompenzovať kupujúceho v prípade kreditného zlyhania stanoveného subjektu. Patrí medzi kreditné deriváty.
Je to celková hodnota fondu (hodnota cenných papierov, predkupné práva, peňažné prostriedky na bežných a vkladových účtoch, pohľadávky a ostatné práva) znížená o záväzky.
Ide o podiely v spoločnostiach, ktoré sú pomerne imúnne voči vzostupom a poklesom hospodárskej aktivity. Tieto akcie majú v porovnaní s inými akciami stále príjmy a sú menej riskantné než cyklické akcie. Ide napr. o skupiny akcií zahŕňajúce tabakový a potravinársky priemysel či výrobu liečiv. Tieto akcie by investori mali nakupovať, keď predpokladajú poklesy na trhu.
Ekonomický jav, pri ktorom dochádza k poklesu cenovej hladiny. V praxi to znamená, že za tie isté peniaze si môžeme kúpiť viac. Z deflácie môžu najviac vyťažiť sporitelia, pretože s odstupom času hodnota ich nasporených prostriedkov stúpa. Naopak, dlžníci sú s odstupom času dlžní pri deflácii viac. Deflácia je opakom inflácie.
Depozitárom môže byť finančná inštitúcia (domáca alebo zahraničná) s povolením na úschovu a správu investičných nástrojov alebo obchodník s cennými papiermi. Každý podielový fond musí mať depozitára, ktorý vedie samostatnú evidenciu cenných papierov. Úlohou depozitára je o.i. aj kontrola oceňovania majetku.
Poplatok, ktorý je zúčtovaný z celkového majetku podielového fondu. Účtuje si ho depozitár za svoju činnosť. Hodnota podielu, ktorá sa zverejňuje denne, je očistená o tento poplatok.
Krátkodobý dlhový cenný papier vystavený bankou na majiteľa s uvedením dátumu splatnosti a úrokovej miery. Splatnosť býva od jedného do niekoľkých mesiacov.
Finančný nástroj, ktorého hodnota je odvodená (derivovaná) od podkladového aktíva (akcie, dlhopisy, komodity, meny, úrokové sadzby a trhové indexy). Príkladom derivátov sú futures, opcie, swapy a pod. Deriváty možno využiť na krátke predaje cenných papierov alebo na zaistenie portfólia proti riziku poklesu.
Investičná stratégia, ktorá pomáha znižovať mieru rizika v investičnom portfóliu (resp. portfóliu podielového fondu). Rôzne typy aktív majú rôzne riziká. Portfólio možno diverzifikovať investovaním do rôznych tried aktív (dlhopisy, fondy, akcie, deriváty), investovaním v rôznych odvetviach alebo v regiónoch.
Peňažný podiel z čistého zisku akciovej spoločnosti vyplácaný akcionárom podľa stanoveného percenta nominálnej hodnoty akcie. Výšku dividendy možno charakterizovať ako výšku vyplateného podielu pripadajúceho na jednu akciu. Dividendy sa môžu vyplácať formou hotovosti, akcií, obligácií alebo majetku. Spoločnosť sa však môže rozhodnúť, že dividendu nevyplatí. Výšku dividendy ovplyvňujú najmä:
Dlhopis je najstarší investičný nástroj. Ide o cenný papier, s ktorým je spojené právo jeho majiteľa požadovať od emitenta vyplácanie výnosov (kupónov) a pri splatnosti k určitému dátumu aj splatenie dlžnej sumy (istiny). Nadobudnutím dlhopisu investor požičiava emitentovi peňažné prostriedky a on sa ich zaväzuje za protihodnotu vrátiť. Výnos dlhopisu (tzv. kupón) môže byť stanovený pevne (napr. 10 %) alebo pohyblivo (napr. EURIBOR + 0,5 %). Pri investovaní do dlhopisov (dlhopisových fondov alebo do portfólií) sú kľúčové tieto základné parametre:
Dlhopisový fond investuje primárne do dlhopisov, ale aj do iných dlhových cenných papierov. Fondy sa môžu zamerať na určitý druh dlhopisov, napríklad na štátne, korporátne, municipálne, konvertibilné alebo hypotekárne záložné listy. Väčšina dlhopisových fondov investuje do rôznych druhov dlhopisov s rozdielnou splatnosťou, ktoré vyhovujú investičnému horizontu a cieľu podielového fondu, čím rozkladajú riziko.
Miera citlivosti hodnoty dlhopisu (resp. fondu investujúceho do dlhopisov) na zmenu úrokových sadzieb. Čím vyššia (nižšia) je durácia, tým vyššie (nižšie) je úrokové riziko dlhopisu, resp. dlhopisového fondu. Durácia sa vyjadruje v rokoch. V prípade dlhopisových podielových fondov sa vypočítava pre celé portfólio.
Centrálna banka európskych krajín, ktoré prijali euro ako svoju menu. Hlavnou úlohou ECB je cenová stabilita v eurozóne a zachovanie kúpnej sily eurosystému. Každá krajina eurozóny má aj národnú banku, ktorá je súčasťou eurosystému. Guvernér centrálnej banky každej členskej krajiny je členom rady guvernérov (monetárna rada), na jej čele je prezident.
Podielové listy podielového fondu alebo podfondu sa môžu vydávať vo viacerých emisiách. Líšia sa rôznymi faktormi – typom investorov, ktorým je emisia určená, výškou vstupného alebo výstupného poplatku. Ďalej sa emisie môžu líšiť výškou minimálnej investície, odplatou za správu, menou, v ktorej je hodnota podielu vyjadrená, spôsobom vyplatenia výnosov z majetku v podielovom fonde alebo aj kombináciou uvedených charakteristík.
Emitent je fyzická alebo právnická osoba, ktorá vydala cenný papier s cieľom získať finančné zdroje na svoj ďalší rozvoj. V prípade dlhových nástrojov je emitent povinný svoj dlh splatiť za vopred určených podmienok.
Pomerový ukazovateľ čistého zisku spoločnosti na počet akcií. Tento ukazovateľ sa používa pri oceňovaní spoločnosti a patrí k najviac používaným premenným v rámci fundamentálnej analýzy. EPS = (čistý zisk – dividenda pre prioritné akcie) / počet kmeňových akcií.
Pasívne aj aktívne riadené indexové fondy (ETF) sú verejne obchodované fondy, ktorých úlohou je spravidla čo najvernejšie kopírovať vývoj podkladového aktíva – môžu ním byť akcie, dlhopisy alebo komodity. Ak trhy rastú, rastie aj hodnota indexových fondov. Naopak, ak trhy klesajú, zamieria nadol. Z dlhodobého hľadiska porážajú indexové fondy svojou výkonnosťou drvivú väčšinu podielových fondov. Medzi výhody ETF patrí aj nákladová a daňová efektívnosť – výnosy z ich predaja môžu byť oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb.
Priemerná úroková sadzba referenčných bánk, za ktorú sú tieto banky ochotné požičať peňažné prostriedky na medzibankovom trhu (EURIBOR) alebo si ich požičať (EURIBID). Trojmesačný EURIBOR je dôležitým benchmarkom, pretože ho využívajú viaceré finančné produkty denominované v eurách ako napríklad hypotéky, bežné účty a deriváty. EURIBOR má v eurozóne podobnú úlohu ako LIBOR v USA a vo Veľkej Británii.
Ide o centrálny bankový systém USA, ktorý pozostáva z Rady federálneho rezervného systému (Federal Reserve Board) a dvanástich federálnych rezervných bánk. Ich prezidenti sú vo Výbore pre operácie na voľnom trhu (FOMC). Hlavnou úlohu Fedu je vykonávanie národnej menovej politiky, dohľad nad bankami a ich regulácia, udržiavanie finančnej stability a poskytovanie bankových služieb.
Finančná páka spočíva vo využívaní požičaných prostriedkov na financovanie investičného zámeru. Obchodovanie na finančnú páku sa ako investičná stratégia často využíva na finančnom trhu predovšetkým v súvislosti s finančnými derivátmi. Finančné nástroje, ktoré využívajú finančnú páku sa považujú za rizikovejšie ako tie, pri ktorých obchodník disponuje len s vlastným majetkom.
Finančný agent poskytuje klientovi konzultačnú a poradenskú činnosť na základe nestrannej analýzy širšieho počtu produktov dostupných na finančnom trhu. Na vykonávanie činnosti musí mať finančný poradca povolenie NBS.
Finančný trh je akýkoľvek trh, na ktorom sa obchoduje s cennými papiermi a investičnými nástrojmi, vrátane akcií, dlhových nástrojov, menových párov a finančných derivátov. Finančný trh je nevyhnutný pre riadne fungovanie operácií medzi jednotlivými zložkami ekonomiky.
Fondy fondov ukladajú minimálne dve tretiny svojich aktív do podielových listov a do akcií iných investičných fondov. Medzi ich hlavné výhody patrí nižšie riziko, ktoré vyplýva z väčšieho rozloženia investície. Podielnik môže zároveň investovať aj menšiu čiastku do fondov, ktoré si inak vyžadujú vysokú vstupnú investíciu.
Tieto fondy investujú do krátkodobých finančných nástrojov na peňažnom trhu. Spravidla je s nimi spojené minimálne riziko, čomu však zodpovedajú aj nižšie výnosy v porovnaní s ostatnými typmi fondov. Investícia do peňažných fondov je vhodná aj pre neskúsených investorov. Takéto fondy majú veľmi nízke, často dokonca nulové vstupné a výstupné poplatky, takže sa oplatí do nich investovať aj krátkodobo. Väčšinou dosahujú vyššiu výkonnosť ako krátkodobé termínované účty v bankách, pričom peniaze sú kedykoľvek bez sankčných poplatkov a zbytočného odkladu k dispozícii. Nevýhodou týchto fondov je, že pri vyššej inflácii nemusia investorovi doručiť reálne zhodnotenie jeho investície.
Ide o termínový kontrakt (zmluvu), pri ktorom sa jedna strana (predávajúci) zaväzuje predať určité podkladové aktívum k určitému vopred stanovenému termínu za vopred dohodnutú cenu a druhá strana (kupujúci) sa zaväzuje uvedené podkladové aktívum kúpiť. Na rozdiel od futures nejde o štandardizovaný kontrakt, forward je spravidla „ušitý“ na mieru účastníkov transakcie. Tento obchod sa uskutočňuje mimo burzy.
Táto analýza sa zaoberá vnútornou hodnotou akcie, ktorá sa porovnáva s trhovou cenou a určuje, či je akcia nadhodnotená, podhodnotená alebo je ocenená správne. Modely tejto analýzy sú založené na fundamentálnych dátach (zisky, tržby, očakávaný rast zisku a dividend a pod.).
Ide o termínový kontrakt (zmluvu), v ktorom sa jedna strana zaväzuje, že vo vopred dohodnutej budúcnosti, za vopred dohodnutú cenu kúpi podkladové aktívum a druhá strana sa zaväzuje, že za vopred dohodnutých podmienok toto podkladové aktívum predá. Pre kontrakty futures je typická ich štandardizácia, obchoduje sa s nimi na termínových burzách.
Garančný fond investícií vytvára spolu s Fondom ochrany vkladov komplexný systém ochrany klienta pri investovaní na peňažnom a kapitálovom trhu SR. Jeho činnosť a hospodárenie podliehajú prísnym pravidlám upraveným právnymi predpismi SR. Dohľad nad činnosťou Garančného fondu investícií vykonáva NBS.
Ide o využitie nástrojov finančného trhu (najčastejšie derivátov) na ochranu pred rizikom vzniku možnej budúcej straty, ktorá môže nastať v dôsledku veľkých výkyvov na finančnom trhu. Môže ísť napríklad o zaistenie sa proti zmene úrokovej sadzby alebo zmene devízového kurzu.
Hedžový fond je alternatívny investičný fond, ktorý má nízku alebo žiadnu reguláciu. Jeho základnou úlohou je maximalizácia zisku. Tento fond využíva pri investovaní agresívne investičné stratégie s použitím derivátov a pákového efektu. Minimálna investícia do hedžových fondov je spravidla 1 mil. USD.
Vyjadruje čistú hodnotu majetku fondu (NAV) na jeden podiel.
Za „otca hodnotového investovania“ sa považuje britsko-americký ekonóm, profesor Benjamin Graham, jeden z najväčších investorov všetkých čias. Podstata hodnotového investovania podľa neho spočíva v tom, že každá investícia má svoju vnútornú hodnotu, ktorá sa spravidla odlišuje od jej ceny. B. Graham odporúčal realizovať iba také investície, ktorých hodnota je podstatne vyššia ako cena, ktorú investor za ňu zaplatí. Vyhľadával spoločnosti so silnou bilančnou stránkou alebo len s malým zadlžením, s nadpriemernou maržou zisku a dostatkom príjmov.
Typ bankového dlhopisu, ktorý je krytý hypotekárnymi úvermi zabezpečenými záložným právom k nehnuteľnostiam. Sú menej rizikové ako štandardné bankové dlhopisy. Tieto záložné listy môže vydávať iba banka, ktorá má licenciu na poskytovanie hypotekárnych úverov.
Ide o ekonomický jav, pri ktorom dochádza k rastu cenovej hladiny a zníženiu kúpnej sily. Zjednodušene môžeme princíp inflácie vysvetliť ako zmenu, výsledkom ktorej je, že si dnes za rovnaké peniaze kúpime menej ako včera. Opakom inflácie je deflácia.
Meria úspešnosť fondu voči benchmarku. Vypočíta sa ako podiel výkonnosti fondu očistenej o výkonnosť benchmarku a tracking error. Vysoká hodnota IR znamená, že fondu sa darí konzistentne prekonávať benchmark. Nadvýnos, ktorý fond dosahuje, sa vyznačuje rozumnou mierou rizika.
Predstavuje súbor pravidiel investovania majetku zhromaždeného v podielovom fonde. Investičná politika musí byť v súlade s pravidlami obmedzenia a rozloženia rizika stanovenými legislatívou.
Je to profesionálna poradenská činnosť, ktorá sa týka investovania do cenných papierov. Túto činnosť môžu poskytovať iba subjekty s licenciou obchodníka s cennými papiermi.
Ide o dobu investovania, počas ktorej sú peniaze investované v cenných papieroch alebo v iných aktívach. Každý podielový fond má svoj odporúčaný investičný horizont. Predstavuje minimálny časový úsek, kedy by mal investor zotrvať vo fonde, aby bolo možné dosiahnuť cieľ stratégie fondu. Investičný horizont by mal byť spravidla dlhší ako jeden rok. Čím je investičný horizont dlhší, tým si možno dovoliť investovať rizikovejšie. Rizikovejšie investovanie znamená zvyčajne vyššie výnosy.
Je to fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa rozhodne investovať časť svojich peňažných prostriedkov na finančnom trhu. Cieľom investora je nielen zarobiť na krátkodobom pohybe podkladového aktíva, ale dlhodobo participovať na náraste hodnoty daného cenného papiera.
Ide o činnosť zameranú na rozloženie voľného kapitálu s cieľom zhodnotiť ho. Najčastejšie to je nákup cenných papierov – akcií, dlhopisov, podielových listov a nehnuteľností, s cieľom dosiahnuť zisk po určitom čase. Pri investovaní je dôležitá investičná stratégia, investičný horizont a rozloženie rizika (diverzifikácia).
Touto skratkou sa označuje prvá verejná ponuka, čiže proces, kedy spoločnosť prvýkrát vstupuje na burzu a ponúka svoje akcie na kapitálovom trhu. Ide o pomerne zdĺhavý a nákladný proces. Spoločnosti preto využívajú služby upisovateľov, ktorými sú zväčša banky. Tie pripravujú a vedú celú emisiu a sú zodpovedné za jej úspešné dokončenie.
Ide o medzinárodnú sústavu číslovania cenných papierov. ISIN je základným identifikátorom emisií cenných papierov a finančných nástrojov, prideľovaný v súlade s medzinárodnou normou ISO 6166. Toto kódové číslo prideľuje každému verejne obchodovateľnému cennému papieru Centrálny depozitár cenných papierov.
Kapitálový trh je podmnožinou finančného trhu. Obchoduje sa na ňom s finančnými nástrojmi, ktoré majú dobu splatnosti dlhšiu ako jeden rok, resp. s nástrojmi, ktoré nemajú termín splatnosti (akcie) alebo ho majú veľmi dlhý (dlhopisy).
Správcovská spoločnosť je povinná zostaviť za každý podielový fond, ktorý spravuje, dokument obsahujúci Kľúčové informácie pre investorov. Tento názov musí byť uvedený zreteľným spôsobom v názve dokumentu v slovenskom jazyku. Informácie pre investorov musia obsahovať základné údaje o príslušnom podielovom fonde, ktoré sú nevyhnutné na to, aby investori mohli správne pochopiť povahu a riziká ponúkaného podielového fondu a následne prijať investičné rozhodnutie. Kľúčové informácie pre investorov musia obsahovať:
Predmetom kolektívneho investovania je zhromažďovanie peňažných prostriedkov od investorov s cieľom investovať ich v súlade s určenou investičnou politikou v prospech investorov. Ak sa peňažné prostriedky zhromažďujú od verejnosti, možno kolektívne investovanie vykonávať len na základe princípu rozloženia rizika. Kolektívne investovanie sa na Slovensku riadi Zákonom o kolektívnom investovaní.
Komodity sú najstarším platidlom ľudstva a jedným z najstarších investičných nástrojov. Obvykle ide o prírodné zdroje, ktoré možno spracúvať a predávať. Patria sem napríklad poľnohospodárske plodiny, kovy, energie, minerály atď. Predaj a nákup komodít sa zvyčajne realizuje prostredníctvom štandardizovaných termínových zmlúv na organizovaných trhoch (burzách). Základný pohľad na svet komodít ponúkajú komoditné indexy. Medzi najznámejšie a najpoužívanejšie patria S&P GSCI (SPGSCI, založený v r. 1991) a Bloomberg Commmodity Index (BCOM, založený v r. 1998).
Potvrdenie o obchode s podielovými listami alebo o zmene počtu podielových listov na konte podielnika.
Správcovská spoločnosť eviduje na tomto konte listinné podielové listy podielnika, resp. na tomto účte eviduje zaknihované podielové listy podielnika. Pre listinné podielové listy na meno vedie správcovská spoločnosť zoznam podielnikov. Zaknihované podielové listy na meno vedie správcovská spoločnosť v samostatnej evidencii zaknihovaných podielových listov, ktorá nahrádza zoznam podielnikov.
Vo všeobecnosti je korekcia definovaná ako 10-percentný alebo aj väčší pokles cien cenných papierov v porovnaní s ich posledným predchádzajúcim vrcholom. Môže sa týkať akciových titulov, akciových indexov, ale aj komodít, mien, príp. iných aktív obchodovaných na burze. Korekcia môže trvať veľmi krátko, ale aj niekoľko mesiacov. Korekcie sú vnímané aj ako príležitosť na nákup „so zľavou“ pre investorov, ktorí disponujú voľnými prostriedkami a sú ochotní podstúpiť určité riziko.
Korelácia je cenová závislosť medzi dvoma alebo viacerými aktívami (alebo medzi jedným inštrumentom a benchmarkom). Hodnoty korelácie sú od -1 do 1, pričom hodnota 1 znamená absolútnu koreláciu, čiže vývoj ceny dvoch meraných aktív je zhodný. Hodnota 0 znamená, že neexistuje žiadna cenová závislosť a hodnota -1 znamená, že aktíva majú opačný vývoj ceny. Korelácia aktív sa v portfóliách sleduje kvôli ich diverzifikácii. Portfólio manažéri fondov vyhľadávajú aktíva s negatívnou koreláciou, ak chcú diverzifikovať riziko v rámci portfólia.
Ide o riziko neplnenia záväzkov zo strany emitenta v prípade, keď nemôže, alebo nechce, splatiť svoje záväzky v plnej výške a v termíne ich splatnosti. Kreditné riziko portfólia fondu je tým nižšie, čím je vyšší jeho priemerný rating.
Možno nimi označiť novodobý druh elektronických peňazí. Za ich vznikom bola snaha o vytvorenie decentralizovaného menového systému ako alternatívy k súčasnému systému, ktorý je založený na tzv. fiat menách (fiat money, fiat currency). S kryptomenami je úzko spojená technológia blockchain. Ide o špeciálny druh distribuovanej decentralizovanej databázy, ktorá uchováva neustále sa rozširujúci počet záznamov chránených proti neoprávnenému zásahu zvnútra, ale aj zvonka. Táto technológia má veľkú budúcnosť a pomerne široké uplatnenie v rôznych oblastiach. Aktuálne existuje takmer 8-tisíc kryptomien, najväčšou je bitcoin, ktorý si udržiava viac než 60-percentný podiel na trhu. Dvojkou je ethereum (cca 12 %) a tretí v poradí je ripple (cca 5 %). Kompletný prehľad kryptomien je tu: https://coinmarketcap.com/.
Ide o výnos, ktorý majiteľovi dlhopisu pravidelne vypláca emitent, a to vo vopred stanovenej výške a frekvencii.
Kurz fondu (cena podielového listu) vyjadruje čistú hodnotu majetku fondu pripadajúcu na jeden podiel po odpočítaní manažérskeho poplatku.
Referenčná sadzba na londýnskom medzibankovom trhu, za ktorú si banky navzájom požičiavajú voľné krátkodobé zdroje.
Tento finančný termín znamená vlastnosť aktíva, vďaka ktorej je možné dané aktívum rýchlo predať, a to bez významných pohybov jeho ceny a bez straty jeho hodnoty. Čiže likviditu aktíva vnímame v tom zmysle, ako rýchlo z neho môžeme urobiť „použiteľné“ peniaze. Podiely a akcie sa považujú za likvidné aktíva, pretože môžu byť veľmi efektívne prevedené na využiteľné peniaze.
Ak obchodník očakáva, že trh sa bude pohybovať smerom nahor, otvorí tzv. long pozíciu. Ide teda o nákup podkladového aktíva. V prípade, že cena podkladového aktíva oproti pôvodnej cene, pri ktorej bola long pozícia otvorená, v budúcnosti porastie, obchodník profituje z rastu ceny. Ak cena podkladového aktíva klesne, obchodník je v strate. Opakom long pozície je short pozícia, kedy obchodník špekuluje na pokles ceny aktíva.
Ide o situáciu na finančnom trhu, ktorá je charakteristická poklesom cien aktív a všeobecným pesimizmom investorov. Pri akciových indexoch platí, že ide o pokles vyšší než 20 % v porovnaní s posledným predchádzajúcim vrcholom a tento pokles sa týka viacerých širokých trhových indexov. Medvedí trh môže trvať niekoľko mesiacov až rokov. Nemožno ho teda zamieňať s akýmkoľvek krátkodobým poklesom alebo korekciou na trhu.
Je riziko zmeny hodnoty aktíva vyjadrenej v eurách v dôsledku zmeny výmenného kurzu eura voči inej mene, v ktorej je toto aktívum denominované. Hodnota aktíva denominovaného v inej mene ako je euro, vyjadrená v eurách, rastie, ak kurz tejto meny posilňuje voči kurzu eura. Naopak, hodnota aktíva denominovaného v inej mene ako je euro, vyjadrená v eurách, klesá, pokiaľ kurz tejto meny oslabuje voči kurzu eura. Miera menového rizika závisí od aktuálneho podielu majetku vo fonde investovaného v inej mene ako je euro. Vplyv menového rizika na hodnotu majetku vo fonde možno považovať za nízky.
Ide o menové zaistenie, ktoré sa využíva na zníženie menového rizika. Umožňuje zaistiť nakúpené aktíva denominované v inej mene voči menovým výkyvom. Nemožno ho zamieňať s menovou špekuláciou.
Je to derivátová operácia, ktorá je založená na výmene jednej devízy za druhú na určité obdobie. Funguje ako termínovaný obchod a jeho cieľom je dosiahnutie zisku z pohybu kurzu medzi devízami.
Ročné výnosy investície vyjadrené v percentách investovanej sumy.
Ide o indikátor v technickej analýze, ktorý sa používa na meranie sily a rýchlosti zmeny ceny aktíva za určité časové obdobie. Ak cena akcie rastie a zároveň aj momentum dosahuje pozitívne hodnoty (relatívne vysoké hodnoty), rastový trend môžeme považovať za zdravý. Momentum teda signalizuje možnú zmenu ceny s miernym predstihom, čiže ešte skôr, ako sa zmení samotný cenový trend podkladového aktíva.
Táto skratka sa používa na vyjadrenie nedostupnej hodnoty / informácie.
Touto skratkou sa vyjadruje celková hodnota majetku fondu (hodnota cenných papierov, predkupné práva, peňažné prostriedky na bežných a vkladových účtoch, pohľadávky, ostatné práva), ktorá je znížená o záväzky.
Býva tiež označovaná ako menovitá hodnota. Pri akciách vyjadruje hodnotu, za ktorú ju získal prvý vlastník pri primárnej emisii. Nominálna hodnota je spravidla uvedená na cennom papieri a v prípade cenných papierov obchodovaných na trhu sa väčšinou líši od jeho trhovej hodnoty.
Je to cena za kontrolu správy majetku v podielovom fonde zo strany depozitára. Ide o nepriamy náklad klienta a o náklad fondu. Táto odplata za výkon činnosti depozitára sa odvíja od priemernej ročnej hodnoty aktív podielového fondu.
Tento správcovský poplatok pokrýva náklady správcovskej spoločnosti za správu podielového fondu. Je to cena za profesionálnu správu majetku klienta. Ide o nepriamy náklad klienta a o náklad fondu. Odplata za správu sa odvíja od priemernej ročnej hodnoty aktív podielového fondu.
Opcia je právo (upravené zmluvne alebo nezmluvne) na kúpu alebo predaj určitého majetku (akcií, komodít, meny atď.). Toto právo môže, ale nemusí, byť využité. Je to iba možnosť, za ktorú sa platí opčná prémia. V opčnej zmluve/dohode je určený presný termín splatnosti, kedy je možné opciu uplatniť (európska opcia) alebo počas celej životnosti opčného kontraktu (americká opcia). Ak v tomto termíne opcia nie je uplatnená, opcia vypršala/prepadla. Poznáme dve základné opcie:
Trh mimoburzových obchodov (OTC) je decentralizovaný trh, na ktorom účastníci trhu obchodujú s akciami, komoditami, menami alebo inými nástrojmi priamo medzi dvoma stranami a bez centrálnej burzy alebo sprostredkovateľa. Voľnopredajné trhy nemajú fyzické pobočky, obchodovanie sa uskutočňuje elektronicky. Na OTC trhu pôsobia predajcovia ako tvorcovia trhu, čiže stanovujú ceny, za ktoré budú kupovať a predávať cenné papiere, valuty alebo iné finančné produkty. Tento trh nie je regulovaný.
Ide o fond, ktorého podielnik má právo, aby mu na jeho žiadosť boli vyplatené podielové listy z majetku v tomto fonde. Otvorený fond možno vytvoriť na dobu určitú alebo na dobu neurčitú.
P/B je pomerový ukazovateľ ceny akcie k účtovnej hodnote spoločnosti prepočítanej na akciu. Porovnáva hodnotu, ktorú firme prideľuje trh s hodnotou, ktorá vyplýva z účtovníctva. P = aktuálna cena (kurz) jednej akcie B = účtovná hodnota akcie = vlastný kapitál – prioritné akcie/počet emitovaných kmeňových akcií.
Ide o pomer trhovej ceny akcie k čistému zisku na jednu akciu za dané obdobie. Tento ukazovateľ hovorí o tom, aká „drahá" je akcia. Vypočíta sa ako trhová hodnota akcie / zisk na akciu.
Ide o spôsob obchodovania, pri ktorom obchodník obchoduje s vyššou sumou než disponuje na svojom účte, čiže si de facto za odplatu požičiava chýbajúce finančné prostriedky. Výhodou je, že aj z pomerne malej sumy môže dosiahnuť zaujímavý zisk. Obchodovanie na páku sa využíva pri mnohých derivátoch, je ale vysoko rizikové, pretože možno stratiť nielen svoje, ale aj vypožičané peniaze.
Pasívne investičné stratégie očisťujú investovanie o dva z troch škodlivých faktorov – od vysokých poplatkov a od emócií. Úlohou pasívnych investičných stratégií je čo najvernejšie kopírovať vývoj podkladového aktíva – ním môžu byť akcie, dlhopisy alebo komodity. Ak trhy rastú, rastie aj hodnota stratégií. Naopak, ak trhy klesajú, zamieria nadol. Z dlhodobého hľadiska pasívne investičné stratégie svojou výkonnosťou porážajú drvivú väčšinu podielových fondov. V prípade, že investor využíva pri pasívnych investičných stratégiách ETF, môže dosiahnuť aj nákladovú a daňovú efektívnosť – výnosy z ich predaja môžu byť oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb.
Peňažný trh je podmnožinou finančného trhu. Obchoduje sa na ňom s finančnými nástrojmi, ktoré majú dobu splatnosti kratšiu ako jeden rok (krátkodobé dlhopisy, depozitné certifikáty, zmenky a pod.).
Podielový fond (tzv. strešný podielový fond) sa môže skladať z dvoch alebo viacerých podfondov. Rozumie sa nimi účtovne oddelená časť majetku a záväzkov v strešnom podielovom fonde. Každý podfond sa musí od ostatných podfondov toho istého strešného podielového fondu odlišovať jedným alebo viacerými znakmi, ktoré určí štatút strešného podielového fondu. Jednotlivé podfondy sa odlišujú investičnou stratégiou.
Je základnou jednotkou majetku podielového fondu, ktorá vyjadruje podiel podielnika na majetku vo fonde. Klient pri investovaní nadobúda určitý počet podielov. Vynásobením počtu podielov aktuálnou cenou jedného podielu možno vypočítať aktuálnu hodnotu majetku podielnika vo fonde.
Podielnikom je osoba, ktorá je majiteľom podielov, resp. podielového listu fondu. Pri investovaní do fondu dostane podielnik podielový list, ktorý je cenným papierom a môže mať buď listinnú, alebo zaknihovanú podobu. Disponovanie podielovým listom závisí od toho, či je podielový fond uzavretý alebo otvorený. V prípade uzavretého fondu musí správca zabezpečiť obchodovateľnosť na verejnom trhu. Právo predložiť podielový list na vyplatenie má podielnik až po uplynutí doby, na ktorú bol fond založený. Na druhej strane, otvorený podielový fond ponúka podielnikom možnosť kedykoľvek z fondu vystúpiť a požiadať o vyplatenie aktuálnej hodnoty podielu. Pre zrejmé výhody otvorených podielových fondov smeruje väčšina investícií práve do týchto typov fondov.
Majetok podielových fondov pozostáva najmä z cenných papierov a peňažných prostriedkov, ktoré sú v spoločnom vlastníctve investorov. Ich vlastnícke práva k majetku v podielovom fonde reprezentujú podielové listy a každému investorovi patrí časť majetku zodpovedajúca výške jeho investície. Podielový fond vzniká tak, že veľký počet malých investorov vloží svoje úspory na jedno miesto – do fondu a zverí ich do správy profesionálnemu správcovi – tzv. správcovskej spoločnosti. Správca investuje finančné prostriedky do cenných papierov v súlade s vopred stanovenou investičnou stratégiou. Do podielového fondu môže investovať neobmedzené množstvo ľudí. Každý vkladateľ má vo fonde svoj podiel, ktorým sa podieľa na všetkých investíciách fondu ako aj na výnosoch z nich.
Listinný alebo zaknihovaný cenný papier na meno podielnika, ktorý môže znieť na jeden alebo viac podielov fondu. S podielovým listom je spojené právo investora na zodpovedajúci podiel na majetku vo fonde ako aj právo podieľať sa na výnose z tohto majetku.
Krátkodobý dlhový cenný papier vydávaný prevažne štátom, spravidla so splatnosťou do jedného roka, ktorý slúži na pokrytie prechodného nedostatku peňažných prostriedkov. Pokladničné poukážky patria medzi najlikvidnejšie cenné papiere na sekundárnom trhu. Prvýkrát sa ako spôsob pokrytia krátkodobého deficitu štátneho rozpočtu objavili v roku 1929 v USA.
Pri investovaní existuje istá miera rizika, ktorú možno vyjadriť ako odchýlku od očakávaného výnosu, a to smerom nahor alebo nadol. Spravidla platí, že čím vyšší výnos chce investor dosiahnuť, tým vyššiu mieru rizika musí podstúpiť.
Investičné portfólio je súbor, resp. mix finančných nástrojov, ktoré investor drží s cieľom zhodnotiť svoje finančné prostriedky. Pri vytváraní finančného portfólia by mal investor zobrať do úvahy viacero faktorov – očakávané výnosy, potenciálne riziko a časový horizont. Vo všeobecnosti sa neodporúča vložiť všetky aktíva na jeden titul, je lepšie rozložiť ich, a tým rozložiť aj riziko. Pri vytváraní investičného portfólia investor vychádza z toho, akú mieru rizika je ochotný podstúpiť. Portfólio si môže vytvoriť konzervatívne, vyvážené alebo rizikové.
Ide o rýchly a užitočný vzorec, ktorý sa používa na odhad počtu rokov potrebných na zdvojnásobenie investovaných peňazí pri určitej ročnej miere zhodnotenia. Ak investičná schéma sľubuje ročnú kombinovanú mieru návratnosti napr. 8 %, zdvojnásobenie investovaných peňazí bude trvať približne 9 rokov (72/8 = 9).
Ide o jeden z troch zákonom stanovených dokumentov, ktoré musí mať každý štandardný podielový fond (ďalšími dokumentami sú Štatút a Kľúčové informácie pre investorov). Predajný prospekt musí obsahovať informácie nevyhnutné na to, aby si investor mohol vytvoriť správny úsudok o ponúkanej možnosti investovania. Obsah prospektu je stanovený zákonom.
Ide o poplatok za správu fondu/investície. Platí sa každoročne z hodnoty investície, ktorú má investor na svojom účte. Priebežný poplatok býva zverejnený v Kľúčových informáciách pre investorov.
Je to vážený priemer ratingov emitentov cenných papierov, ktoré sú v portfóliu fondu.
Priemerovanie ceny je jedným z dôležitých pravidiel pri investovaní. Ide o postupný vstup na akciový trh, čiže o pravidelné nákupy investície pri rôznych cenách. Na rastúcich trhoch možno zarobiť viac tzv. „nákladovým priemerovaním“ (investovaním fixnej sumy). Ak však začnú trhy klesať, je čas prepnúť sa do módu „hodnotového priemerovania“ a priemerovať efektívnejšie (zvyšovaním alebo znižovaním investovanej čiastky podľa toho, ako sa vyvíja aktuálna hodnota akciového portfólia).
Ide o časť trhu cenných papierov, na ktorom sa predávajú cenné papiere emitované ich prvým majiteľom. Na primárny trh cenných papierov vstupujú subjekty, ktoré potrebujú voľné peňažné prostriedky na svoje dlhodobejšie investície. Na tomto trhu ide teda o priamu premenu voľných finančných prostriedkov za novo emitované cenné papiere, resp. o investíciu voľných prostriedkov výmenou za finančné aktíva z pohľadu veriteľa.
Typ akcie, ktorá vypláca fixnú dividendu bez ohľadu na výnosy a je prioritná voči kmeňovým akciám pri vyplácaní dividend. Táto akcia však nezahŕňa hlasovacie právo a môže sa stať, že hoci výnosy rýchlo stúpajú, držiteľ prioritných akcií dostáva stále fixnú dividendu, zatiaľ čo držiteľovi kmeňových akcií sa dividenda zvyšuje spolu s výnosmi. Prioritné akcie sú svojím fixným výnosom podobné obligáciám.
Predmetom investovania privátneho kapitálu sú najmä začínajúce alebo menšie spoločnosti, ktoré potrebujú súkromný kapitál na financovanie svojich aktivít, pokiaľ nemajú dostatok vlastných finančných zdrojov alebo ich nemôžu/nechcú získať iným spôsobom na kapitálovom či peňažnom trhu. Tento kapitál zvyčajne využívajú na financovanie nových technológií, na akvizície, zvýšenie prevádzkového kapitálu alebo na posilnenie súvahy a pod. Private equity kapitál nie je kótovaný na burze cenných papierov. Ide teda o investíciu do verejne neobchodovanej spoločnosti, za ktorú investor získava podiel na jej základnom kapitále.
Ide o dokument, ktorý je súčasťou emisie cenného papiera. Prospekt cenného papiera poskytuje investorovi informácie o emitentovi cenného papiera, na základe ktorých sa investor rozhodne, či cenný papier kúpi alebo nie. Emitent musí v prospekte zverejniť všetky relevantné informácie. Pri cenných papieroch platí pravidlo, že pokiaľ je akýkoľvek cenný papier (dlhopis, akcia) verejne ponúkaný investorom, musí byť zverejnený prospekt schválený príslušným orgánom (v SR to je NBS).
Predstavujú vlastníctvo v spoločnostiach, ktoré mali, a očakáva sa, že budú aj naďalej mať, nadpriemerný rast ziskov. Tieto spoločnosti poskytujú malý výnos z dividend, pretože svoje príjmy reinvestujú, aby financovali svoj budúci rast. Investor by si mal byť vedomý väčšieho rizika spojeného s investovaním do rastových akcií. Ak sa očakávania spojené s rastom spoločnosti splnia, môže investor dosiahnuť nadpriemerné výnosy. Keď sa však rast neuskutoční alebo ak sa miera rastu spomalí, ceny akcií môžu prudko klesnúť.
Nezávislé hodnotenie schopnosti a vôle subjektu plniť si svoje budúce záväzky riadne a včas. Rating vyjadruje riziko profilu subjektu, ktorý pôsobí na trhu a rovnako aj riziko, ktoré investor preberá pri akejkoľvek transakcii s týmto subjektom. Rating vydávajú ratingové agentúry.
Realitné fondy investujú do kancelárskych budov, logistických a nákupných centier, hotelov, rezidenčných nehnuteľností a pod. Oproti priamej investícii do realít má investovanie do realitných fondov viacero výhod. Napríklad, už za pomerne nízku sumu môže investor vlastniť diverzifikované portfólio nehnuteľností, o ktoré sa stará profesionálny správca. Z realitného fondu sa dá vybrať aj časť investície a navyše – už po roku od nákupu môžu byť výnosy z takejto investície oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb.
Pravidelný ročný rebalansing umožňuje udržiavať portfólio v zdravej rovnováhe. Jeho jednotlivé zložky sa totiž v priebehu roka vyvíjajú spravidla rôzne. Môže sa stať, že podiel akciovej zložky oproti ostatným zložkám v portfóliu sa dostane z pôvodných 50 % na 60 % (alebo na 40 %). Aby portfólio nebolo vystavené neprimeranému riziku, mala by sa akciová časť vrátiť na pôvodných 50 %. Pri rebalansingu sa v zásade predáva tá zložka, ktorá je drahá, a kupuje sa tá, ktorá je lacná.
Mena štátu, v ktorom spravidla investor žije a plánuje si tu užívať výnosy zo svojich investícií. Pre väčšinu slovenských investorov je referenčnou menou euro.
Operácie, pri ktorých je komerčným bankám za zábezpeku (kolaterál v podobe cenných papierov) poskytnutá likvidita od centrálnej banky.
Investori fondu majú v niektorých prípadoch možnosť dostávať výnosy formou vyplatených finančných prostriedkov alebo ich môžu reinvestovať tak, že získajú ďalšie podielové listy fondu. Väčšina investorov pri kúpe podielových listov fondov preferuje práve reinvestíciu výnosov.
Likvidita je schopnosť splácať svoje dlhy bez významných strát. Riziko likvidity pramení z nedostatočnej predajnosti investície, ktorú nie je možné kúpiť alebo predať dostatočne rýchlo na to, aby sa zabránilo strate alebo aby sa strata minimalizovala.
Na sekundárnom kapitálovom trhu cenných papierov sa obchoduje s cennými papiermi, do ktorých už bolo investované. Tento trh umožňuje pôvodným investorom, ktorí nakúpili svoje finančné aktíva na primárnom kapitálovom trhu, aby s nimi obchodovali kedykoľvek, keď to uznajú za vhodné. Sekundárny trhu poskytuje pôvodnému investorovi likviditu jeho finančného aktíva, získaného nákupom z primárnej emisie.
Meria „prémiu“ za riziko. Vypočíta sa ako podiel výkonnosti fondu (očistenej o bezrizikovú úrokovú sadzbu) a volatility fondu. Vyššia hodnota Sharpe Ratio znamená lepšiu relatívnu výkonnosť fondu vzhľadom na jeho riziko.
Pri Short pozícii obchodník špekuluje na pokles ceny/hodnoty aktíva. Ide o predaj finančného nástroja (napr. akcie) ešte predtým, ako ho investor vlastní. Investor si akciu požičia a zaviaže sa, že ju neskôr vráti bežným nákupom. Pokiaľ je cena pri tomto nákupe nižšia ako bola pri prvotnom predaji, investor zrealizuje zisk. Opakom Short pozície je Long pozícia – jej podstata spočíva v tom, že určité aktívum bude na danom trhu stúpať a obchodník ho nakúpi s cieľom profitovať z rastu jeho ceny/hodnoty.
Ide o akciovú spoločnosť založenú s cieľom vytvárať a spravovať podielové fondy. Na Slovensku sú viaceré správcovské spoločnosti, pričom hlavnou náplňou ich činnosti je riadenie investícií, administrácia a distribúcia podielových fondov, vykonávanie investičného poradenstva, riadenie podielového portfólia klientov a úschova alebo spravovanie podielových listov a cenných papierov. Správcovská spoločnosť môže u nás vzniknúť a pôsobiť len na základe povolenia, ktoré vydáva NBS. Spoločnosť sa zapisuje do obchodného registra a jej činnosť upravuje Zákon o kolektívnom investovaní.
Správcovský poplatok, alebo tzv. manažérsky poplatok, je odmena správcovskej spoločnosti za to, že spravuje podielový fond. Tento poplatok sa určuje pre každý fond samostatne a je uvedený v Štatúte fondu, v Predajnom prospekte podielového fondu alebo aj v mesačných reportoch jednotlivých podielových fondov. Správcovský poplatok sa určuje ako percentuálny ročný poplatok z celej hodnoty spravovaného podielového fondu.
Ide o termínovú zmluvu, ktorou sa dva ekonomické subjekty zaväzujú v dohodnutom časovom období vymeniť si medzi sebou buď dohodnuté predmetné aktíva, alebo finančné toky za vopred pevne stanovených podmienok. Poznáme dve hlavné skupiny swapov – úrokové a menové.
Je to spôsob analýzy aktív s cieľom predikovať budúci vývoj ich cien prostredníctvom rôznych technických metód. Úlohou technickej analýzy je urobiť dobrý odhad budúceho vývoja kurzov, trendov a cien, ktorý umožňuje dosiahnutie zisku.
Pomer celkových výdavkov (TER) je miera celkových nákladov spojených so správou a prevádzkou investičného fondu, napríklad podielového fondu, v pomere k majetku. Tieto náklady pozostávajú predovšetkým z poplatkov za správu a ďalších výdavkov, ako sú napr. poplatky za obchodovanie, právne poplatky, poplatky audítorom a ďalšie prevádzkové náklady. Celkové náklady fondu sa vydelia celkovými aktívami fondu, aby sa dosiahla percentuálna suma, ktorá predstavuje TER.
Ide o bankový produkt určený na zhodnotenie voľných finančných prostriedkov. Je vhodný pre ľudí, ktorí si plánujú uložiť určitú sumu peňazí na vopred stanovenú dobu. Termínovaný vklad môže byť buď jednorazový, alebo sa automaticky obnovuje.
Vyjadruje celkovú hodnotu akcií spoločnosti. Ide o súčin aktuálnej trhovej ceny a celkového počtu akcií spoločnosti. Alternatívou je tzv. voľná trhová kapitalizácia, ktorá berie do úvahy iba tú časť akcií, ktorá nie je v držbe strategických investorov (free float).
Pri trhových (BETA) riešeniach je vopred známe, kam sa budú prostriedky fondu investovať, napr. do akcií, dlhopisov, realít a pod. Stratégiu fondu realizuje správca bez ohľadu na to, ako sa cena finančných produktov na finančnom trhu vyvíja, čiže bez ohľadu na to, či cena klesá alebo rastie.
Toto riziko predstavuje možnosť, že investor utrpí straty v dôsledku faktorov, ktoré ovplyvňujú celkovú výkonnosť finančných trhov. Typ trhového rizika závisí od druhu investície. Napr. akciové riziko predstavuje riziko vzniku takýchto strát v aktívach, zatiaľ čo menové riziko je riziko straty peňazí z dôvodu zmien výmenných kurzov. Trhové riziko môže byť ovplyvnené aj vývojom mimo trhov, napr. prezidentskými voľbami v USA, príp. inými významnými faktormi.
Prezentuje rizikovo-výnosový profil fondu na numerickej stupnici od 1 po 7, pričom kategória 1 predstavuje najnižšie očakávanie výnosu a teda najnižšie riziko, kategória 7 znamená najvyššie očakávanie výnosu a najvyššie riziko.
Pozri „P/B“.
Ide o fond, ktorého podielnik nemá právo, aby mu na jeho žiadosť boli vyplatené podielové listy z majetku v tomto fonde. Uzavretý fond môže byť vytvorený len na dobu určitú, ktorá nesmie byť dlhšia ako desať rokov.
Úrokové riziko predstavuje riziko straty spôsobené zmenami úrokových mier a ich vplyvom na hodnotu majetku v podielovom fonde.
Ide o súčasť trhu s cennými papiermi, na ktorom sa obchodujú tzv. verejne obchodovateľné cenné papiere, čiže cenné papiere, ktoré majú povolený prístup na tento trh podľa stanovených pravidiel.
Volatilita označuje mieru kolísania hodnoty daného aktíva alebo jeho výnosovej miery. Napr. pri akciách zvykne byť volatilita veľmi vysoká, pretože v priebehu jedného dňa dokážu akcie posilniť alebo oslabiť aj o viac ako 5 %. Zvýšená volatilita sa vyskytuje aj pri komoditách. Menšia miera volatility je pri menách a dlhopisoch.
Investor platí tento poplatok pri kúpe podielového listu. Zahŕňa napr. distribučné náklady, priebežné konzultácie, prípravu dokumentov ako aj pravidelný reporting.
Najdôležitejším kritériom hodnotenia úspešnosti podielového fondu je pre väčšinu investorov ukazovateľ jeho výkonnosti, čiže miera zhodnotenia majetku fondu. Absolútna výkonnosť vyjadruje skutočnú výkonnosť fondu. Relatívna výkonnosť vyjadruje výkonnosť napr. oproti inflácii alebo benchmarku. Flat výkonnosť vyjadruje skutočnú výkonnosť v sledovanom období a výkonnosť p.a. (per annum) vyjadruje prepočet výkonnosti za sledované obdobie na jeden rok.
Tento poplatok si správca účtuje iba v prípade splnenia určitých, presne zadefinovaných kritérií. Označuje sa aj ako „spravodlivý" poplatok, pretože sa účtuje iba v prípade, keď fond dosahuje kladné zhodnotenie (výkonnosť) nad stanovený benchmark. V prípade negatívneho zhodnotenia sa tento poplatok neúčtuje.
Výnos do splatnosti vyjadruje výnos investora, ktorý dostane za držbu dlhopisu až do doby jeho splatnosti, a to za predpokladu, že sa úrokové sadzby, ktoré ovplyvňujú hodnotu dlhopisu, až do doby splatnosti nebudú meniť. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou je, aby emitent dlhopisu aj v čase splatnosti dlhopisu zostal naďalej schopný plniť si svoje finančné záväzky.
Predstavuje grafické znázornenie výnosov do doby splatnosti pevne úročených cenných papierov, napr. dlhopisov.
Ide o akcie, ktoré permanentne vyplácajú vysoké dividendy.
Vysporiadaním nazývame operáciu, pri ktorej ten, kto cenné papiere predáva, obdrží adekvátnu peňažnú čiastku v obchodný deň predaja, a ten, kto kupuje, dostane zodpovedajúci počet cenných papierov.
Tento typ poplatku nie je veľmi bežný. Niektoré správcovské spoločnosti ho nemajú vôbec, niektoré ho vyžadujú len v prípade veľmi skorého výberu nasporených peňazí. Pri analýze výhodnosti podielového fondu nebýva preto tento poplatok dôležitý.
Predstavuje výkonnosť finančného nástroja od začiatku roka do stanoveného dátumu.
Pozri „Výnos do splatnosti“.
Sadzba pre hlavné refinančné operácie (obchody) sa považuje za základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky. Od tejto sadzby sa odvíjajú všetky úrokové sadzby úverov a vkladov pre klientov.
Zmiešané fondy ukladajú peniaze podielnikov na rôznych trhoch a do rôznych aktív, spravidla majú pri tom limity na podiel dlhopisov či akcií vo svojom portfóliu. Ich pomer v rámci investičnej stratégie však môžu meniť. Investor by mal preto vopred poznať stratégiu fondu a jeho zloženie. Zmiešané fondy sú akousi zlatou strednou cestou medzi rizikovými akciovými a konzervatívnymi dlhopisovými fondmi. Investorovi ponúkajú stredné výnosy pri strednej miere rizika, investičný horizont by mal byť minimálne tri roky.
