Ak sa pozrieme na najúspešnejšie krajiny v oblasti finančnej gramotnosti, medzi top patria Dánsko, Nórsko, Švédsko, Kanada, Izrael, UK, Nemecko, Holandsko, Austrália, Fínsko či USA. Všetky sú svojou povahou a vnímaním sveta považované za ekonomiky transatlantického alebo západného typu. Až 8 z nich sa umiestnilo v prvej desiatke prieskumu Najlepšie krajiny pre život 2023. USA a Izrael však nahradili Nový Zéland a Švajčiarsko, ktoré majú tiež povahu západného civilizačného typu. Všetky menované krajiny s najvyššou finančnou gramotnosťou sa umiestnili v top 20 najbohatších krajín sveta merané prostredníctvom HDP na hlavu. Môžeme tak pokojne prehlásiť, že medzi finančnou gramotnosťou, spokojnosťou obyvateľov a ich finančným zabezpečením je jasný vzťah.

Rovnako to platí aj na opačnej strane spektra. Zanedbávanie finančnej gramotnosti obyvateľstva môže viesť v dlhodobom horizonte k zhoršovaniu celkovej pozície ekonomiky. Akých lídrov budú voliť občania, ktorí nechápu, na čo je štátny rozpočet a ako zlé je mať dlhodobo rozpočtový deficit? Do akej ekonomicky frustrujúcej situácie sa dostanú občania, ktorí nechápu rizikám dlhu, respektíve zanedbávajú ich dopady? Takíto ľudia sa čoraz častejšie budú prikláňať k populistickým a jednoduchým riešeniam.

Nízka miera finančnej gramotnosti sa dotkne prakticky celého fungovania domácnosti. Od zlého plánovania, cez neschopnosť zvyšovať svoje príjmy po preúverovanie a skĺznutie do bludného kruhu dlhov či exekúcií. Nehovoriac o neschopnosti vytvárať úspory, efektívne ich investovať a plánovať dôchodkové príjmy. Bez finančnej gramotnosti nedokážeme robiť dobré rozhodnutia ako jednotlivci a potom ani ako spoločnosť v prípade politických návrhov, či ekonomických programov.