Častokrát sa stretávame s názorom, že podiel „veľkej sedmičky“ firiem na indexe SP500 je príliš veľký. Že tieto firmy sú umelo nafukované a skôr či neskôr musí dôjsť k ich veľkej korekcii. Na indexe NASDAQ majú viac ako 40%-ný podiel a na indexe SP500 29%-ný podiel.  V tomto článku sa pozrieme na niekoľko kľúčových faktorov,  prečo „veľká sedmička“ môže byť stále dobrým prístavom pre vaše peniaze.

Hlavný argument v ich prospech? Ekonomická sila a efektivita

Veľká sedmička vygenerovala 1 645 mld. € v tržbách za rok 2023, teda za objem produkcie a predaných produktov a služieb. Len pre porovnanie – slovenská ekonomika ročne vyprodukuje 122 mld € v podobe HDP, kam ale radíme aj investície či vládne výdavky, čiže nie je to úplný ekvivalent tržieb. Ak ale pristúpime na toto zjednodušenie, tak veľká sedmička dokáže generovať takmer toľko tržieb ako 14-krát Slovenská republika. Alebo ak chceme, tak toľko, ako celá ekonomika Španielska.

Ďalšia demonštrácia ich ekonomickej sily je cez tržby na hlavu. Jeden pracujúci Slovák, z celkového počtu zhruba 2,5 mil. aktívnych pracujúcich, vygeneruje 20 000 € ročne v podobe HDP na hlavu. Naproti tomu jeden zamestnanec veľkej sedmičky dokáže firme priniesť tržby v objeme 700 000 € ročne.

Rast slovenskej ekonomiky za posledných 5 rokov sa pohybuje okolo úrovne troch percent. Rast tržieb veľkej sedmičky sa pohybuje v priemere na úrovni 25 % ročne za posledných 5 rokov. To demonštruje nielen vysokú mieru efektivity na jedného pracovníka, ale aj obrovské tempo rastu, ktoré by im každá ekonomika mohla len závidieť. Je to hlavne tým, že tieto firmy majú dominantné pozície v rámci svojho segmentu a príchod umelej inteligencie otvára priestor pre nový trh, ktorý v ďalších rokoch môžu kultivovať, obsadiť a monetizovať.

Tabuľka 1: Vybrané ukazovatele firiem Mag 7, zdroj: Bloomberg

Ako to dokázali? Chcú pre nich robiť tí najlepší

Často sa poukazuje na to, že tieto firmy sú už obrovské a je tu takpovediac paradox „zlatej klietky“. Firmy priťahujú najlepšie mozgy, ale tie sú extrémne nákladné, lebo vedia, že dané firmy na to majú a následne zamestnanci žijú v komfortnej zóne vysokých príjmov. A práve malé firmy sa vyznačujú vysokým nasadením zamestnancov, lebo chcú preraziť a uspieť na trhu.

Zamestnanci v Microsofte, Apple či Amazone sú často motivovaní hlavne udržať si svoje dobre platené miesto. Je to prirodzené. Na strane druhej spomenuté značky priťahujú tých najlepších z odvetvia. Ak sa pozrieme na odpovede študentov MIT či Caltechu, kde by chceli pracovať,  na prvých pozíciách je SpaceX a Tesla a následne zvyšné firmy veľkej sedmičky. Každý chce byť súčasťou toho najlepšieho tímu.

Ďalší rast si zabezpečujú akvizíciami

Práve absencia snahy týchto firiem preraziť (lebo už sú na špičke a chcú si len udržať svoje miesto), často vedie k tomu, že môžu mať problém inovovať. Respektíve že sa na trhu objaví niekto s lepšou alebo zaujímavejšou myšlienkou, ako vytvorili oni sami. Avšak firmy veľkej sedmičky disponujú ďalšou silnou konkurenčnou výhodou a tou je akvizičný potenciál.

Spoločne držia takmer 450 mld. € v hotovosti a ekvivalentoch, ktoré slúžia na ďalší vývoj produktov a nie v malej miere aj na šikovné akvizície a pohlcovanie potenciálnych konkurentov. Ak sa pozrieme na najväčšie akvizície, práve firmy z veľkej sedmičky im dominujú. Je to pre nich efektívny nástroj, ako odstaviť potenciálnu konkurenciu, respektíve vytvoriť nový priestor na rast.

Azda najviac rezonujú akvizície Instagramu zo strany bývalého Facebooku a dnes rozhodne aj vstup Microsoftu do spoločnosti Open AI, ktorá má na svedomí vývoj ChatGPT. Takto si Meta, ale aj Microsoft zabezpečujú možnosť rýchleho a skorého nástupu do firiem s veľkým potenciálom. Iné podnikateľské subjekty až takouto kapitálovou silou nedisponujú.

Ak by veľká sedmička svoje zdroje uložila na bežný účet, ktorý dnes nesie 4 % ročne, denne by dokázali zarobiť 50 mil. € len za to, že tieto peniaze majú uložené v banke. Nemuseli by ani nič produkovať alebo vyrábať. Alebo by mohli 90x kúpiť futbalový klub Real Madrid, ktorého trhová kapitalizácia sa odhaduje na 5 mld. €.

Títo technologickí giganti sú teda aj kapitáloví žraloci, ktorí dokážu z trhu vysávať talenty a firmy s potenciálom ďalšieho rastu, čim si zabezpečujú ďalší rast pre seba.

Graf 1: Desať najväčších akvizícii všetkých čias, zdroj: 10kreader.com

Ak sa teda pýtame, či má zmysel do týchto firiem ďalej investovať, odpoveď znie áno. Disponujú konkurenčnou výhodou ako nikto iný, priťahujú talenty, pohlcujú firmy a držia si dominantné postavenie na trhu, ktoré sa ťažko narušuje.

Ak takýto typ produktu vyhovuje vašich investičným preferenciám a stratégii, radi vám ho pomôžeme zaradiť do vášho portfólia. Pre viac informácií prosím kontaktujte svojho konzultanta alebo nám napíšte mail na info@across.sk.