Na prelome rokov prišlo k prerušeniu dodávok plynu z Ruska, ktoré tiekli cez ukrajinské územie na Slovensko. Premiér Fico sa snažil vytvoriť ekonomický tlak na to, aby ukrajinská strana predĺžila zmluvu o tranzite s ruskou stranou, avšak z pochopiteľných dôvodov k takémuto predĺženiu tranzitných zmlúv nedošlo. Prerušenie dodávok plynu bude pre Slovensko znamenať nemalé straty a nárast nákladov pre tranzit plynu z iných krajín, ktoré sú vzdialenejšie. Namiesto toho, aby sme od nich získavali poplatky za tranzit do cieľových destinácií, platiť za tranzit budeme my, pretože Slovensko bude poslednou cieľovou destináciou. Na margo týchto udalostí slovenský premiér hrozí protiopatreniami voči Ukrajine tým, že zamedzí vývozu elektrickej energie na Ukrajinu či obmedzí Ukrajincom pomoc. To však spúšťa sériu protiopatrení z ukrajinskej strany, ktorá sa už nechala počuť, že bude zvažovať prerušenie dodávok ropy na Slovensko. Napriek tomu, že sú to už tri roky po začatí invázie Ruska na Ukrajinu, Slovnaft stále využíva zhruba 2/3 ruskej ropy, čo by v konečnom dôsledku znamenalo výpadok značnej časti ropy, a tým pádom aj problém s dodávkami palív či pohonných hmôt. Nedá sa počítať ani s tým, že by pomohla maďarská matka Slovnaftu MOL, nakoľko ten je tiež z 2/3 stále závislý na ruskej rope. Takýto nedostatok na stredoeurópskom trhu sa prejaví nutnosťou nových alternatívnych dodávok z iných krajín, a teda vyššími transportnými nákladmi a vyššou cenou pre koncového zákazníka. Ak sa tento negatívny scenár naplní, po „darčeku“ v podobe vyššej DPH, tak Slovensku hrozí ďalšia nepríjemnosť v podobe vyšších cien pohonných hmôt, čo sa premietne do vyššej inflácie.