Verejná ponuka akcií (IPO – Initial Public Offering) je proces, kedy ide súkromná spoločnosť s kožou na trh s cieľom získať si dôveru investorov. Pri IPO sa akcie ponúkajú širokému okruhu investorov, čím firmy získajú potrebný kapitál na rozvoj. Akcionári si zasa zabezpečia podiel na riadení spoločnosti, na zisku, likvidačnom zostatku a participujú na zhodnotení akcií. História pozná veľa úspešných príbehov vstupu spoločností na trh. Napríklad automobilky General Motors, poskytovateľa elektronických platieb Visa, sociálnej siete Facebook či technologického giganta Alphabet. Na druhej strane však trh s IPO zažil aj viacero zakopnutí, keď spoločnosti po vstupe na burzu akciový trh nepresvedčili.
Priaznivé podmienky pre IPO
Trh s IPO sa v posledných rokoch rozmohol najmä v USA, kde vlani vstúpilo na burzu 160 spoločností. Firmy využívajú vhodné ekonomické prostredie pri dobrej kondícii svetovej ekonomiky a pozitívnu náladu na akciových trhoch. Prvých šesť mesiacov naznačuje, že tento rok by mal byť z hľadiska počtu a veľkosti IPO lepší než predchádzajúci. Hodnota spoločností vstupujúcich na burzu v USA sa vyšplhala na 35 mld. USD, čo predstavuje najlepší polrok od roku 2014. Oceňuje to aj akciový trh.
Kým akciový index 500 najväčších amerických spoločností S&P 500 zaznamenal v prvom polroku nárast o takmer 2 %, akcie spoločností so sídlom v USA, ktoré vstúpili na burzu, posilnili v rovnakom období (podľa dát Renaissance Capital – správcu indexových fondov zameraných na IPO) v priemere o vyše 25 %. Najviac sa darilo akciám technologických spoločností. V priemere zaznamenali rast o vyše 50 %. Medzi nimi je napr. cloudová spoločnosť Dropbox (+54 %) či hudobná a streamovacia spoločnosť Spotify (+27 %). Vyše 80 % z týchto technologických IPO sa v súčasnosti obchoduje nad uvádzacou cenou. Osem z desiatich najvýkonnejších tohtoročných IPO v USA zhodnotilo o viac než 100 %.
Burza negarantuje prosperitu
Zoznam tohtoročných IPO v USA má však z hľadiska výkonnosti aj opačný koniec. Posledné priečky obsadili spoločnosti, ktorých akcie poklesli od 30 do 50 %. Vstup na burzu totiž nie je zárukou prosperity. Závisí najmä od biznis modelu, konkurenčnej výhody, schopnosti expandovať, zvyšovať maržu a dlhodobo napredovať. A to samotné IPO vyriešiť nedokáže.
Príkladom neúspešného príbehu vstupu na burzu je spoločnosť Snap prevádzkujúca známu sociálnu sieť Snapchat. Po prvotných oslavách nastalo rýchle vytriezvenie. V dôsledku neuspokojivých hospodárskych výsledkov zamierili akcie spoločnosti po rýchlom raste nadol. Od uvedenia na trh na jar 2017 oslabili o vyše 20 %. Na druhej strane výrobca elektrických automobilov Tesla ani po ôsmich rokoch od IPO nedokáže generovať zisk a výrobu automobilov dotuje. Napriek tomu sa jeho akcie, vďaka „statusu Silicon Valley“, obchodujú blízko rekordného maxima.
Dlhodobo sa však nedarilo ani Amazonu, ktorý vstúpil na burzu v roku 1997. Do posledného štvrťroka 2001 nevykázal ziskový kvartál a do roku 2003 ani ziskový rok. Po vyše dvadsiatich rokoch sa však akcie vyšplhali z otváracej ceny na úrovni 18 USD na súčasných 1 700 USD, čo predstavuje zhodnotenie o viac než o 9 000 %! Trhová hodnota giganta Jeffa Bezosa aktuálne dosahuje 830 mld. USD, čím sa v tomto ukazovateli v rámci akciového indexu S&P zaradil na tretie miesto hneď za Apple a Microsoft. Ako sa teda na tomto trhu vyznať ?
IPO cez indexové fondy
Efektívnejší spôsob, než vyberanie hrozienok na trhu IPO, je investovanie prostredníctvom indexových fondov (ETF). Na trhu existuje viacero ETF zameraných na IPO. Prísnymi kritériami Acrossu prešiel napr. indexový fond First Trust US Equity Opportunities, ktorý sme zaradili do zoznamu Créme de la Créme (obsahuje výber najlepších indexových fondov pre slovenského investora). Od uvedenia v apríli 2006 posilnil vrátane dividend o vyše 7 % p.a. Za celé obdobie do konca júna t.r. porazil indexový fond zameraný na 500 najväčších amerických spoločností o vyše 130 %.
Indexový fond zahŕňa približne 85 % trhovej kapitalizácie trhu IPO stredne veľkých a veľkých amerických spoločností, ktoré vstúpili na burzu v posledných štyroch rokoch. Je obchodovaný v amerických dolároch. Kvartálne vypláca dividendu. Spĺňa všetky požadované kritériá v nákladovosti, likvidity, veľkosti fondu a schopnosti čo najpresnejšie kopírovať podkladový index. Je automaticky rebalansovaný na kvartálnej báze. Kopíruje výkonnosť 100 spoločností s najväčším zastúpením technologického sektora. Medzi nimi je napr. PayPal Holdings, Kraft Heinz, AbbVie či Twitter.
Giganti smerujú na burzu
Vstup na burzu v nasledujúcich mesiacoch oznámili spoločnosti, akými sú napr. ropný gigant Saudi Aramco, čínsky výrobca mobilných zariadení Xiaomi, alternatívna taxislužba Uberu či sprostredkovateľská internetová služba Airbnb. Návrat na akciové parkety oznámila po piatich rokoch aj nadnárodná počítačová spoločnosť Dell. Tieto spoločnosti budú dozaista pod drobnohľadom investorov a ponúknu zaujímavé výnosy. Ktorú možnosť zainvestovania v najbližšom období využijete?
