Skupina BRICS, ktorá združuje Brazíliu, Rusko, Indiu, Čínu a Juhoafrickú republiku, sa na svojom nedávnom summite v Johannesburgu rozhodla rozšíriť svoje členské rady o ďalších šesť krajín: Saudskú Arábiu, Irán, Etiópiu, Egypt, Argentínu a Spojené arabské emiráty.
Tento krok je považovaný za pokus BRICS zvýšiť svoj vplyv ako zástancu krajín tzv. globálneho juhu, ktoré sa často cítia nespravodlivo zaradené v medzinárodných inštitúciách na druhú koľaj. Rozšírenie však pravdepodobne povedie k väčším nezhodám v skupine, ktorá už v súčasnosti zápasí s prijímaním rozhodnutí kvôli potrebe konsenzu. Sľuby lídrov BRICS, že budú brániť záujmy nezápadných krajín, sú súčasťou postupného posunu skupiny od ekonomiky ku geopolitike.
V BRICS majú ambíciu odkloniť svoje obchodné aktivity od dolára a vytvoriť vlastnú menu, v ktorej budú prebiehať obchody. Konsenzus na tom, ako by to malo vyzerať, však nie je. Napriek problémom krajiny BRICS prosperujú. Ak sa pozrieme na rast HDP alebo na rast HDP na obyvateľa, tak Čína spolu s Indiou rastú rýchlejšie než USA a ich stredná trieda silnie. Nehovoriac o obchodnej bilancii, kde v obchodovaní so svetom Čína prebrala dominanciu od USA. Objem registrovaných patentov je v Číne ďaleko vyšší ako v USA. Ak niekto podceňuje Čínu ako hlavného člena BRICS, nech sa pozrie na automobilový sektor a uvidí zmeny, ktoré možno čoskoro čakajú aj iné sektory.
Krajiny BRICS majú pred sebou ešte dlhú cestu, aby sa premenili na jednotnú globálnu organizáciu, ktorá môže efektívne vyzývať západnú dominanciu medzinárodných orgánov ako sú Organizácia Spojených národov, Medzinárodný menový fond alebo Svetová banka. Ale myslieť si, že BRICS nie je hrozba pre západné ekonomiky z hľadiska geopolitiky, je krátkozraké. Hlavne v kontexte jej rozširovania.
