Výnosy amerických štátnych dlhopisov mierne vzrástli po zverejnení údajov o inflácii za november, ktoré zodpovedali očakávaniam. Výsledky ukázali, že ceny tovarov a služieb stúpli medziročne o 2,7 %, pričom oproti predchádzajúcemu mesiacu sa zvýšili o 0,3 %. Ceny bez započítania potravín a energií, tzv. jadrová inflácia, dosiahli medziročný nárast o 3,3 %. Predpokladá sa, že Fed už na dnešnom zasadnutí (18. decembra) zníži úrokové sadzby.

Na druhej strane, v Grécku výnosy štátnych dlhopisov klesajú, čo ukazuje na rastúcu dôveru investorov v  stabilitu gréckeho hospodárstva, ktoré sa po dlhých rokoch krízy zotavuje. To je v kontraste s inými krajinami eurozóny, kde financovanie štátneho dlhu zostáva relatívne nákladné.

Do celkovej ekonomickej situácie zasahujú aj politické faktory. Novozvolený prezident Donald Trump kritizoval súčasnú úroveň úrokových sadzieb, ktoré podľa neho brzdia americké hospodárstvo. Tvrdí, že výraznejšie zníženie úrokov by mohlo zmierniť finančný tlak na obyvateľov. Hoci centrálna banka USA zdôrazňuje svoju nezávislosť, podobné výroky môžu zvýšiť tlak na jej rozhodovanie a ovplyvniť očakávania verejnosti aj investorov.

Kroky Fedu a ECB  sú v tomto období obzvlášť dôležité, nakoľko do veľkej miery ovplyvnia dianie na finančných trhoch aj v roku 2025 . Obe inštitúcie sa snažia skĺbiť kontrolu inflácie s podporou hospodárskeho rastu, pričom čelia tlakom nielen zo strany trhov, ale aj politikov. Situácia v USA aj v eurozóne ukazuje, že správne rozhodnutia môžu stabilizovať ekonomiku, no unáhlené alebo nevhodné kroky by mohli vyvolať nové problémy.