Medzinárodný menový fond v piatok varoval pred možnými korekciami cien nehnuteľností v Európe v čase, keď sa ECB snaží stlačiť infláciu k cieľu 2 %.Vo svojom najnovšom regionálnom hospodárskom výhľade pre Európu MMF uviedol, že na niektorých európskych trhoch s nehnuteľnosťami už prebieha cenová korekcia, ale tento pokles by sa mohol zrýchliť, keďže centrálne banky budú ďalej zvyšovať úrokové sadzby.
Nehnuteľnosti v EU sú nadhodnotené o 15 až 20 %
Ku korekciám na realitných trhoch môže dôjsť aj vtedy, ak sa vyhneme širším finančným problémom. Korekcia trhu s bývaním už prebieha v niektorých európskych krajinách, napríklad v Českej republike, Dánsku alebo Švédsku, kde ceny nehnuteľností klesli v roku 2022 o viac ako 6 % (podľa štatistík MMF). Pokles cien domov by sa mohol zrýchliť, ak sa finančné podmienky sprísnia ešte viac, ako sa očakávalo.
Zvyšujú sa aj splátky hypoték, keďže centrálne banky zvyšujú úrokové sadzby v snahe znížiť úroveň inflácie. V dôsledku toho môžu mať držitelia hypotéky menší disponibilný príjem na míňanie a v niektorých prípadoch môžu dokonca dosiahnuť bod, kedy nebudú schopní splácať svoje úvery. Empirické modely MMF spájajúce ceny nehnuteľností s ich základnými faktormi poukazujú na nadhodnotenie o 15 – 20 % vo väčšine európskych krajín. Preto, keď úrokové sadzby hypoték stále rastú a reálne príjmy poškodzuje inflácia, ceny nehnuteľností klesajú. ECB 4. mája plánuje zvýšiť úrokové sadzby o 0,5 % (z aktuálnych 3,5 % na 4,0 %). Tento krok na zrazenie inflácie ešte viac posilní možné ochladenie realitného sektora a môže viac napomáhať naplneniu prognózy MMF.
Finančná negramotnosť ako zárodok dlhodobých problémov
Ak sa pozrieme na najúspešnejšie krajiny v oblasti finančnej gramotnosti, v top 10 sú: Dánsko, Nórsko, Švédsko, Kanada, Izrael, UK, Nemecko, Holandsko, Austrália, Fínsko či USA. Všetky sú svojou povahou a vnímaním sveta považované za ekonomiky transatlantického alebo západného typu. Až 8 z nich je podľa prieskumu – Najlepšie krajiny pre život 2023 – umiestnených v prvej desiatke. S výnimkou USA a Izraela, ktoré nahrádzajú Nový Zéland a Švajčiarsko. Obe taktiež povahou západného civilizačného typu. Všetkých 10 krajín s najvyššou finančnou gramotnosťou sa umiestnilo v top 20 najbohatších krajín sveta merané cez HDP na hlavu. Môžeme tak pokojne prehlásiť, že medzi finančnou gramotnosťou, spokojnosťou obyvateľov a ich finančným zabezpečením je jasný vzťah. Rovnako to platí aj na opačnej strane spektra.
Zanedbávanie finančnej gramotnosti obyvateľstva tak môže viesť v dlhodobom horizonte k zhoršovaniu celkovej pozície ekonomiky. Akých lídrov budú voliť občania, ktorý nechápu na čo je štátny rozpočet a aké zlé je mať dlhodobo rozpočtový deficit? Do akej ekonomicky frustrujúcej situácie sa dostanú občania, ktorí nechápu rizikám dlhu, respektíve zanedbávajú ich dopady. Takýto ľudia sa potom čoraz častejšie budú prikláňať k populistickým a jednoduchým riešeniam. Nízka miera finančnej gramotnosti sa dotkne prakticky celého fungovania domácnosti. Od zlého plánovania, cez neschopnosť zvyšovať svoje príjmy, po preúverovanie a skĺznutie do bludného kruhu dlhov či exekúcii. Nehovoriac o neschopnosti vytvárať úspory, efektívne ich investovať a plánovať dôchodkové príjmy. Bez finančnej gramotnosti nedokážeme robiť dobré rozhodnutia ako jednotlivci a potom ani ako spoločnosť. V prípade politických návrhov, či ekonomických programov jednotlivých strán nebudeme vedieť rozlíšiť populizmus od zmysluplných návrhov či nerealizovateľné „atomovky“ od reálne prospešných návrhov. V krajinách s vyššou finančnou gramotnosťou je aj vyšší tlak na lídrov, aby robili správne hospodárske a legislatívne návrhy, pretože ich občania si viac uvedomujú dopady.
