Rast cien v eurozóne počas septembra dosiahol úroveň 1,8 %, čo bolo v súlade s očakávaniami trhových analytikov. Ukázal to prvý odhad Eurostatu. Na starom kontinente tak dochádza k spomaľovaniu rastu cien z augustových 2,2 %. Jadrová inflácia očistená o ceny kolísavých položiek, ako sú napríklad pohonné hmoty a energie, sa znížila z augustových 2,8 % na septembrových 2,7 %. Celková inflácia sa dostala pod dvojpercentný cieľ ECB prvýkrát od júna 2021. Môžeme tak definitívne hovoriť o skrotení inflácie, aj keď jadrová zložka je ešte stále mierne nad cieľom ECB.
Napriek tomu sa potvrdzuje správnosť centrálnej banky, ktorá už počas leta začala pristupovať k uvoľňovaniu menovej politiky prostredníctvom znižovania úrokových sadzieb. Tieto kroky povedú k lacnejšiemu financovaniu a nižším sadzbám na hypotékach, ale aj na spotrebných úveroch či pôžičkách. Trend znižovania sadzieb zo strany ECB môže aj na základe aktuálnych inflačných dát pokračovať.
Trhové subjekty očakávajú, že do marca 2025 sa úroková miera v eurozóne zníži ešte zhruba o jedno percento. Sadzby by tak mohli atakovať hranicu 2,5% z aktuálnych 3,65%.
Tieto kroky ECB by mali podporiť ekonomickú aktivitu, nakoľko ekonomika chladne nielen na opačnej strane Atlantiku, ale aj v eurozóne. Profitovať by z toho mali aj investičné aktíva ako akcie, dlhopisy či alternatívy v podobe realitných fondov.
Na Slovensku však bude pozitívny vplyv spomaľujúcej inflácie zmierňovaný novým konsolidačným balíčkom vlády, ktorý bude zavádzaním vyšších daní pôsobiť proinflačne. Slovenská ekonomika si tak pozitíva z klesajúcej inflácie „užije“ len čiastočne.
