Na zasadnutí 30. januára 2025 Rada guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) rozhodla o znížení troch kľúčových úrokových sadzieb o 25 bázických bodov. Depozitná sadzba tak klesla na 2,75 %, hlavná refinančná sadzba na 2,90 % a sadzba pre jednodňové refinančné operácie na 3,15 %. Finančné inštitúcie si tak vedia v ECB ukladať zdroje už len za 2,75 %. To sa premietne do všetkých depozitných sadzieb naprieč bankovým sektorom. Výnosy na termínovaných vkladoch tak poklesnú a investori si v dôsledku toho budú musieť nájsť nové cieľové aktíva pre svoje peniaze. Vzhľadom na to, že sa podľa odhadov NBS v roku 2025 vplyvom konsolidačného balíčka očakáva dvojnásobná inflácia až na úrovni 5%, investori v termínovaných vkladoch budú strácať vplyvom inflácie. Ak chce teda investor ochrániť svoj kapitál, mal by sa snažiť dosiahnuť výnos aspoň na úrovni 5%. V opačnom prípade bude v roku 2025 chudobnieť.
ECB avizovala, že proces dezinflácie je na dobrej ceste. Inflácia sa v eurozóne ďalej vyvíja zhruba v súlade s projekciami a je na dobrej ceste vrátiť sa na úroveň strednodobého cieľa 2 % v priebehu tohto roka. To však neplatí pre Slovensko. Bez vplyvu konsolidačného balíčka NBS projektovala infláciu na úrovni 3 %. Avšak vplyvom vyššej DPH a vplyvom transakčnej dane bude Slovensko čeliť 5 % inflácii podľa projekcií národného regulátora.
„Nedávne zníženia úrokových sadzieb postupne znižujú náklady na nové úvery pre firmy a domácnosti. Podmienky financovania však zostávajú relatívne prísne, čiastočne v dôsledku naďalej sprísnenej menovej politiky,“ komentuje rozhodnutie o sadzbách guvernérka ECB Lagardeová.
Zníženie úrokových sadzieb by malo postupne viesť k lacnejším úverom pre podniky a domácnosti, čo môže podporiť investície a spotrebu. Napriek tomu podmienky financovania zostávajú prísne, čo môže obmedziť rýchlosť a rozsah tohto efektu.
Pre domácnosti môže dôjsť k zníženiu úrokových sadzieb na hypotékach a spotrebných úveroch, čo by mohlo uľahčiť prístup k financovaniu bývania či spotreby.
Pre firmy lacnejšie úvery môžu podporiť investície do rozvoja a expanzie, čo by mohlo pozitívne ovplyvniť hospodársky rast.
Je však potrebné brať do úvahy, že prísne podmienky financovania môžu spomaliť prenos týchto výhod do reálnej ekonomiky. Celkovo ECB očakáva, že tieto opatrenia prispejú k stabilizácii inflácie na cieľovej úrovni 2 % a mierne podporia ekonomickú aktivitu v eurozóne.
Pre investorov z týchto skutočností vyplýva niekoľko záverov:
- Investor sa nemôže spoliehať na termínované vklady. Táto doba sa pomaly končí.
- Investori musia siahnuť po mierne rizikovejších aktívach, akými sú napríklad dlhopisy.
- Aktuálne si investori môžu fixovať ešte vyššie sadzby, kým sa premietnu do celej ekonomiky. V prípade korporátnych dlhopisov to je až 7 %.
- Investori budú nútení počas roka hľadať výnosy vo viac rizikových aktívach, ak sa chcú chrániť pred vyššou infláciou.
- Ekonomickú aktivitu by to malo v eurozóne mierne podporiť, no nie vo všetkých krajinách rovnomerne. Slovensko bude pod tlakom zhoršujúceho sa podnikateľského prostredia a je aj najviac exponované voči prípadným clám z USA.
Pre viac informácií ohľadne ochrany Vášho kapitálu neváhajte kontaktovať našich investičných konzultantov. Radi Vám pripravíme investičné riešenie šité na mieru.