Federálny rezervný systém (Fed) na marcovom zasadnutí ponechal úrokové sadzby na úrovni 4,25 % až 4,5 %. Tento krok trhy očakávali, no pozornosť sa sústredila na ekonomický výhľad a slová predsedu Jeromea Powella. Fed predpokladá v roku 2025 dve zníženia sadzieb, no zároveň vidí slabší hospodársky rast (1,7 % oproti predchádzajúcim 2,1 %) a vyššiu jadrovú infláciu (2,8 % oproti predchádzajúcim 2,5%). Tieto protichodné trendy Powell označil za vyvážené – slabší rast kompenzuje inflačné tlaky, najmä z colnej politiky novej administratívy.
Clá sú kľúčovým faktorom. Powell priznal, že „značná časť“ vyšších inflačných očakávaní pramení práve z nich. Prieskumy ukazujú, že spotrebitelia aj firmy vnímajú clá ako riziko rastu cien. To môže oddialiť návrat inflácie k cieľu 2 %, hoci Fed verí v jej pokles v rokoch 2026 a 2027. Neistota však zostáva vysoká – Powell opakovane zdôraznil, že prognózy nie sú pevné a situácia sa môže zmeniť.
Ekonomika USA je podľa Powella „celkovo silná“, no spotrebiteľské výdavky po prudkom raste v roku 2024 slabnú. Ekonómovia mimo Fedu zvyšujú pravdepodobnosť prípadnej recesie, no stále ju nepovažujú za vysokú. Fed sa zatiaľ drží pozície „počkaj a uvidíš“, pripravený reagovať. Ak ekonomika ostane silná, sadzby zostanú vyššie; ak sa oslabí, príde uvoľnenie úrokov aby ekonomike pomohli.
Trhy reagovali pozitívne – americké akcie počas Powellovej tlačovky poskočili (Nasdaq +1,7 %, S&P 500 +1,3 %,). Investori ocenili flexibilitu Fedu, no clá a aprílové dáta môžu zmeniť tón májového zasadnutia. Ako poznamenal Jim Caron z Morgan Stanley, kľúčové budú výsledky firiem za 1Q a dopady ciel. Fed tak stojí pred výzvou – balansovať infláciu, rast a geopolitické riziká v neistých časoch.
