Svet vstúpil v tomto roku do neznámych politických vôd a svetová ekonomika zaznamenala vrchol likvidity, deflácie a globalizácie.Americké akciové trhy vyšplhali na historické maximá a začiatok očistnej cesty, ktorej cieľom je normalizácia menovej politiky, je zrejme „za rohom“. Pozrime sa, ako tieto udalosti ovplyvnia finančné trhy v roku 2017.
Veľká Británia pod tlakom kompromisov
Prioritou vyjednávaní o podmienkach vystúpenia krajiny z EÚ bude zachovanie voľného prístupu Veľkej Británie na jednotný európsky trh. Na variant tzv. tvrdého Brexitu finančné trhy reagovali negatívne. Príkladom je britský finančný sektor. Medzinárodné finančné domy sa začali pripravovať na presun niektorých aktivít do Európy. V prípade tohto scenára by bolo ohrozených celkovo 70 000 pracovných miest a výpadok daní sa odhaduje na 66 miliárd libier, čo predstavuje 11 percentný podiel na celkových daňových príjmoch Veľkej Británie.
Rokovania o podmienkach vystúpenia krajiny z EÚ budú náročné a Veľká Británia bude musieť pristúpiť k viacerým kompromisom, napr. v otázke daní. Britskí minister financií predstavil plán znížiť korporátne dane na najnižšiu úroveň krajín G20. Takéto daňové zvýhodnenie však predstavuje pre Európu konkurenciu a európskym predstaviteľom sa nepáči. Určitým kompromisom by mohlo byť pokračovanie prispievania Veľkej Británie do rozpočtu EÚ.
Trumpove riskantné plány
Volebné plány budúceho amerického prezidenta – zvýšenie vládnych výdavkov a zníženie korporátnych daní – môžu z krátkodobého hľadiska predstavovať rastový katalyzátor americkej ekonomiky. Zvýšený agregátny dopyt v americkej ekonomike – aktuálne sa nachádza v blízkosti prirodzenej miery nezamestnanosti – môže vyvolať vyššie mzdové tlaky a nárast cien k inflačnému cieľu FED-u. V takomto prípade je americká centrálna banka pripravená postupne sprísniť menovú politiku, a to zvýšením základných úrokových sadzieb. Tým môže byť budúci nárast akciového trhu obmedzený.
Trumpova politika však v sebe skrýva aj určité riziká. Jedným z nich je sprísnenie zahraničného obchodu. Jeho cieľom je zvýšenie dopytu po domácich výrobkoch a vrátenie pracovných miest z iných krajín späť do USA. Kľúčové návrhy na zvýšenie cla a sprísnenia migračnej politiky môžu predstavovať brzdu globálnemu ekonomického rastu a doplatia na ne najmä rozvíjajúce sa trhy. Expanzívna fiškálna politika povedie k nárastu deficitu verejných financií USA. Ten už dnes dosahuje historické úrovne.
Napätie v OPEC brzdí rast cien ropy
Ropný kartel OPEC – podieľajúci sa na svetovej produkcii ropy približne tretinou – sa spolu s nečlenskými štátmi dohodol na koordinovanom obmedzení ťažby ropy. Dohodu sa podarilo prijať prvýkrát od roku 2001. Dôvodom takéhoto kroku bol nadbytok zásob ropy na trhu, ktorý tlačil cenu komodity stále viac nadol. Členovia ropného kartelu, (väčšina z nich je na príjmoch z ropy do štátneho rozpočtu závislá), prichádzajú denne v dôsledku nízkych cien ropy o 300 – 500 miliónov USD.
Kľúčovou udalosťou pre budúci rast cien ropy na svetových trhoch bude implementácia a dodržiavanie dohodnutých úrovní ťažby. Na ňu by mala dohliadať komisia zložená zo zástupcov jednotlivých krajín ropného kartelu. To však bude veľmi náročné, keďže OPEC je známy názorovou nejednotnosťou a nedisciplinovanosťou. Vzťahy medzi krajinami sú napäté a svetové zásoby zostanú aj napriek dohode blízko rekordného maxima.
Časovaná bomba talianskych bánk
Talianske banky držia vo svojich bilanciách rizikové úvery v celkovom objeme 360 miliárd eur. Ich hodnota na akciovom trhu prepadla kvôli tomu od začiatku roka o viac ako polovicu. V prípade najstaršej talianskej banky Monte Paschi bol pokles ešte výraznejší. Jej trhová hodnota sa prepadla až o 85 %. Niektoré talianske bankové domy sú závislé na pomoci od štátu. V tomto smere bol nápomocný taliansky premiér Matteo Renzi. S európskymi predstaviteľmi začal rokovania o ich záchrane z verejných zdrojov aj napriek tomu, že aktuálne pravidlá EÚ nedovoľujú sanáciu finančných domov z verejných zdrojov, kým akcionári a investori neponesú negatívne dôsledky ako prví.
Neúspešné talianske referendum o ústavných zmenách však takémuto scenáru nepraje. Premiér Renzi spojil výsledok referenda so svojou budúcnosťou a podal demisiu. Jeho cieľom bolo zabezpečiť väčšiu politickú stabilitu v krajine, keďže priemerná životnosť talianskych vlád od druhej svetovej vojny je 15 mesiacov! Úradnícka vláda môže pre reštrukturalizačné plány talianskeho bankového sektora predstavovať zvýšené riziko.
Nárast populizmu v Európe
Hlasovanie o vystúpení Veľkej Británie z EÚ, zvolenie D. Trumpa za budúceho amerického prezidenta a neúspešné talianske ústavné referendum zvyšujú politické riziko v Európe. Problémom stability Talianska je nový volebný zákon „Italicum“, ktorý dáva 50 mandátov víťaznej strane. V prípade predčasných volieb je veľká šanca, že sa k moci dostane Hnutie piatich hviezd. To by spolu s Ligou severu či Forza Italia mohlo pretlačiť referendum o vystúpení z eurozóny. Verejná podpora eura je druhá najnižšia v celej eurozóne – aktuálne len mierne prevyšuje 50 %.
V budúcom roku sa uskutočnia parlamentné resp. prezidentské voľby v kľúčových európskych ekonomikách – v Nemecku, Francúzsku a Holandsku. Vo všetkých týchto krajinách posilňujú euroskeptické strany, čo politické napätie v Európe ešte viac umocňuje.
Rok 2017 bude bohatý na politické a ekonomické udalosti. Investori by mali akceptovať základné ponaučenie: dodržiavať investičnú stratégiu a nepodliehať emóciám. Ako sa totiž ukázalo na vývoji finančných trhov v roku 2016, emócie boli v mnohých prípadoch prehnané.
