Dohodnúť stretnutie
Inflačná príšera pojedá vaše peniaze – nedajte si ich
13. 04. 2022 Čas čítania: 7 min
Blog
Blog

V trhovej ekonomike sa môžu ceny tovarov a služieb kedykoľvek meniť. Niektoré ceny rastú, iné zasa klesajú. O inflácii hovoríme vtedy, keď dochádza k všeobecnému rastu cien tovarov a služieb, nielen k rastu cien jednotlivých položiek. Vtedy, keď za jedno euro dnes kúpite menej ako včera. Inými slovami, inflácia znižuje hodnotu meny v priebehu času. Európska inflácia aktuálne dosahuje 7,5 % a straší spotrebiteľov aj investorov.

Ako vlastne infláciu vypočítame?

Ceny produktov, ktoré nás stoja viac peňazí (napríklad elektrina), sú pri výpočte priemerného rastu cien dôležitejšie ako ceny produktov, ktoré nás stoja menej (napríklad cukor alebo poštové známky).

V každej domácnosti sa peniaze míňajú na niečo iné: niekto jazdí autom a kupuje mäso, iní auto nemajú a mäso nejedia. Na základe celkových priemerných nákupných zvyklostí všetkých domácností sa určuje váha rôznych produktov a služieb pri meraní inflácie.

Všetky tovary a služby spotrebované domácnosťami počas roka predstavujú tzv. „kôš“. Každý produkt v koši má vlastnú cenu, ktorá sa môže časom meniť. Porovnaním celkovej ceny koša v určitom mesiaci s jeho cenou v rovnakom mesiaci pred rokom získame ročnú mieru inflácie.

Inflačná príšera každý rok požiera kúpyschopnosť vašich peňazí. Napriek tomu, že o rok budete mať na účte tých istých 1000 € ako dnes, nakúpite za nich toľko tovarov, ako keby ste mali len 900 €.  To je príklad z praxe v prípade, ak by medziročná inflácia bola 10 %. V tom je jej sila. Poväčšine odkrajuje z kúpyschopnosti pomaly a nenápadne. Dnes, keď atakuje takmer dvojciferné úrovne, ju každý vidí cez svoju peňaženku alebo prázdnejší košík. Viac ako 50 % z dnešného rastu cien tvoria energie, pohonné hmoty, s nimi spojená preprava a potraviny.

Kto vypustil inflačnú príšeru?

Vo všeobecnosti ide o kombináciu troch síl.

Prvou sú lacné peniaze v spojení s dostatkom likvidity na trhoch.

S príchodom pandémie centrálne banky čelili bezprecedentnej situácii. Bankroty firiem a celoplošný zásah bankového sektora by mohol byť devastačný. Reakcia musela byť preto rýchla a objemovo dostatočná, aby sa ekonomické subjekty upokojili. Tak centrálne banky stlačili úrokové sadzby na nulu a naštartovali programy nákupov štátnych dlhopisov. Dnes je to s obľubou označované ako tlačenie peňazí.

Do ekonomiky sa dostalo približne 30 % nových peňazí, čo pomáhalo v čase lockdownu prefinancovať nájomné a časť miezd. Osvedčilo sa zmrazenie splátok úverov a hypoték. V konečnom dôsledku stimulačné programy naštartovali zaseknuté kolesá ekonomiky. Niektoré štáty pomáhali viac, iné, ktoré boli zadlžené už pred pandémiou, sa museli s pomocou uskromniť. Napriek dočasnému poklesu dopytu aj ponuky sa podarilo, viac či menej, globálnu ekonomiku opätovne naštartovať.

Tou druhou silou je narušená ponuková strana ekonomiky – alebo inak povedané, narušená schopnosť firiem dodávať tovary či služby. Post-covidový syndróm sa totiž nepodpísal len na zdravotnom stave prekonaných pacientov, ale aj na dodávateľských reťazcoch v ekonomike, ktoré ostávali naďalej poškodené.

Už sme si mysleli, že rok 2022 prinesie vytúžené zlepšenie aj v tejto oblasti a inflácia začne konečne klesať k cieľom centrálnych bánk. Nestalo sa tak vďaka Putinovej invázii na Ukrajine. Sankcie a reštrikcie vyhnali ceny komodít na nové niekoľkomesačné maximá a komoditná kríza tlačí na ďalší rast cenovej hladiny a prináša novú vlnu inflácie.

A čo sa bude diať ďalej?

Inflácia aktuálne atakuje historické rekordy. V EÚ je najvyššia od jej vzniku a v Spojených štátoch najvyššia za 40 rokov. Rusko na tom nie je o nič lepšie. Práve naopak, marcová inflácia tam dosahuje približne 17 %. Ak sa ceny komodít nebudú naďalej zvyšovať, takto o rok by sme mohli vidieť výrazný pokles inflácie. Pretože sa bude porovnávať marec 2023 s marcom 2022. V tomto smere teda môže pomôcť takzvaný bázický efekt, kedy sa vplyv cenovej zmeny vytratí sám. Dnes je ropa za 100 dolárov za barel. Ak sa tam rok udrží, tak jej cenová zmena je 0 %, čo sa prejaví na poklese inflácie.

Ak sa ceny komodít nebudú naďalej zvyšovať, takto o rok by sme mohli vidieť výrazný pokles inflácie.

Čo sa stane, ak začne inflácia pracovať aj v iných oblastiach ekonomiky a uvidíme rozbiehanie sa inflačnej špirály?

Prvou možnosťou je zásah centrálnej banky, ktorá by masívne znižovala stimuly a zvyšovala sadzby. Obrazne povedané – namiesto „tlačiarenských strojov“ by sa pustili „skartovačky“. To by viedlo k spomaleniu dopytu, spomaleniu inflácie, ale aj k zabrzdeniu HDP a k zhoršeniu finančných podmienok na trhu s úvermi, teda peniaze by boli rázom drahšie.

Druhou možnosťou je čakať, dávkovať protiinflačné opatrenia postupne a cielene, aby sa zmiernili dopady na najzraniteľnejšie obyvateľstvo. Toto je niečo, čo nevieme ovplyvniť, lebo to určuje vláda alebo centrálna banka. To, čo vieme ovplyvniť, sú peniaze v našom vrecku. Čo s nimi a ako ich ochrániť?

Stavte na aktíva, ktoré ochránia vaše peniaze

Akcie môžu byť veľmi dobrým nástrojom na ochranu pred infláciou z dlhodobého hľadiska. Dôvodom je, že firmy vedia veľmi rýchlo zareagovať na rast vstupných nákladov zmenou konečných cien tovarov a služieb. Pomáha aj fakt, že v domácnostiach je dostatok likvidity a prebytočné zdroje sa posielajú na finančný trh. Investori hľadajú niečo, čo dokáže priniesť vyšší výnos ako inflácia. A dlhopisové investície to aktuálne nie sú. Investorom praje aj skutočnosť, že akciové trhy sú v korekcii a prinášajú nové príležitosti na nákupy v zľave.

Alternatívne investície, kam spadajú komodity, drahé kovy, private equity, investície do infraštruktúry a realitné trusty či kryptomeny. Práve alternatívne portfólio ťažilo z rastu cien komodít a ako sa ukazuje, funguje veľmi dobre v čase, keď sa akciám a dlhopisom príliš nedarí.

Dlhopisy sú dnes v miernej nevôli investorov, pretože nízke sadzby poslali ich výnosy blízko k nule. Dlhopisové riešenia chrániace pred infláciou však existujú. Jednou z možností sú protiinflačné dlhopisy, ktorých výnos je priamo závislý aj od výšky inflácie. V minulom roku zarobili bezmála 5 %. Podobnou alternatívou môžu byť korporátne dlhopisy s výnosom okolo 5 %. Ich výnos taktiež pokryje čiastočne rast cien v ekonomike. Treba však pozorne zvážiť emitenta.

Autor:
Dominik Hapl

Analyst
Dominik Hapl pôsobí v Across Private Investments ako analytik od začiatku roka 2020. Na kapitálovom trhu sa pohybuje viac ako 10 rokov. Vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave. Predchádzajúce skúsenosti nadobudol v brokerskej a investičnej spoločnosti, v súčasnosti ich využíva ako člen investičnej komisie, pri vytváraní portfólií a obchodovaní na kapitálových trhoch. Zaoberá sa analyzovaním vývoja na finančných trhoch a pravidelne publikuje komentáre v médiách na aktuálne ekonomické témy.