IT firmy priťahujú záujem o trh s umením cez otvorené online platformy a analýzu dát.
Ultra bohatí ľudia vo svete v posledných rokoch pribúdajú. Odborníci predpovedajú, že ich celkový počet môže do roku 2026 vzrásť až o 43 %, čo vytvára predpoklad, že bude rásť aj dopyt po investovaní do umenia. Do alternatívnych aktív, akým je aj umenie, bohatí ľudia radi investujú. Potvrdzuje to prieskum medzi wealth manažérmi, ktorý robila firma Knight Frank. Až 37 % manažérov potvrdilo, že ich klienti už investovali do umenia, vína či veteránov. Takmer polovica z nich navyše tvrdí, že tento druh investovania sa stáva v posledných rokoch obľúbeným. Čísla z aukčných firiem potvrdzujú, že aj počet diel predaných na aukciách sa zvyšuje. V prvom štvrťroku 2017 bol medziročný nárast predajov na aukciách až 18 %. Výhľad na tento rok je tiež optimistický. Odborníci očakávajú, že sa bude dariť najmä americkému a európskemu súčasnému umeniu.
Vysoká volatilita
Podľa štúdie poradenskej firmy Deloitte ,,Umenie a financie 2017“ dokázali investície do umenia k aprílu 2017 zarobiť investorom slušné výnosy. Impresionisti mali napríklad ročný výnos 10,5 % a súčasné umenie zarobilo klientom priemerne 7,45 % ročne. Problém je však s volatilitou týchto výnosov.
Odborníci sa snažili nájsť koreláciu výnosov z umenia so svetovými akciovými indexmi. Zistili, že výnosy na impresionistickom umení súvisia najmä s bond indexom S&P 500, čo je dlhopisový index kopírujúci ceny dlhopisov spoločností, ktoré sú súčasťou akciového indexu S&P 500. Ich výnosy sú relatívne stabilné, podobne ako pri firemných dlhopisoch. Na druhej strane, niektoré druhy umenia, napríklad starí európski majstri, vôbec nekopírujú trendy na finančných trhoch a ich korelácia s indexmi je minimálna.
Fondy s umením
Napriek optimistickej nálade na trhu majú investičné fondy s umením problém rásť. V prvej polovici roku 2017 mali ich aktíva hodnotu 834 mil. USD. Rok predtým pritom dosahovali miliardu USD. Na trhu sa však objavujú nové fondy zamerané na umenie, a to najmä v Európe a USA. Na druhej strane klesá záujem najmä o čínske fondy s umením, pretože sa v Číne sprísnila regulácia.
Fondy s umením nie sú veľmi lákavé ani pre wealth manažérov. Štúdia Deloitte tvrdí, že len 11 % wealth manažérov je ochotných zaradiť investičné fondy s umením do ponuky pre klientov. Ako dôvod uvádzajú, že je ťažké dostať relevantné dáta o ich výkonnosti a odhadnúť ich životaschopnosť či dôveryhodnosť. Manažéri nemajú najmä dostatok porovnávacích dát o výkonnosti fondov a absentuje aj regulácia týchto investičných nástrojov.
Fondy s umením sú preto malé a málo transparentné. Nemajú záznamy o predošlej výkonnosti, ktoré by sa dali sledovať. Podľa odborníkov by mohli fondy s umením prilákať viac investorov už len tým, že zavedú štandardy napríklad v ratingovom systéme či due dilligence. Na trhu s umením sa totiž stále objavuje manipulácia s cenami diel a aj insiderské obchody, ktoré krivia konkurenčné prostredie. Dnes neláka trh s umením nových investorov aj preto, že jeho účastníci nevytvorili životaschopný umelecký priemysel s jasnými pravidlami. Na trhu, ktorý generuje ročne obrat v hodnote 50 mld. USD, je transparentnosť kľúčová.
Online platformy
Trh s umením síce ožíva, ale stále trpí na nedostatok cenovej transparentnosti a malú likviditu. Tieto hendikepy sa snažia vyriešiť technologické firmy. Vytvárajú globálne online platformy, ktorými chcú pritiahnuť viac ľudí do tohto biznisu a zvýšiť likviditu na trhu.
Dobrým príkladom je spoločnosť Maecenas, ktorá používa blockchain technológiu na obchodovanie s podielmi na umení. Firma chce, aby sa umenie stalo bežnou súčasťou investorských portfólií bez vysokých transakčných poplatkov. Firma Arthena zase využíva finančnú analýzu dát z trhu s umením, aby vedela klientom poskytnúť lepší prehľad o trhu. Arthena tvrdí, že analýzou dát o umeleckých aktívach sa tieto aktíva môžu stať príťažlivejšie pre bežných investorov. Zvýši sa záujem o investovanie do umenia a vzrastie aj jeho likvidita.
Jozef Ryník
