Centrálne banky pokračujú v sprísňovaní menovej politiky tak, ako avizovali v závere minulého roka. To znamená, že zvyšujú úrokové sadzby v ekonomike, znižujú objem vykupovaných štátnych dlhopisov a predražujú hodnotu cudzích zdrojov. Prejavuje sa to na raste úrokov naprieč ekonomikou – či sa jedná o spotrebné pôžičky, hypotéky alebo firemné úvery.

Je to jediný nástroj, ktorým aktuálne môže centrálna banka bojovať proti inflácii a ukazuje sa, že táto „liečba“ vyššími úrokovými sadzbami funguje. Inflácia v USA klesá už šesť mesiacov po sebe a v Európskej únii tri mesiace po sebe. Centrálne banky sú ale ešte stále ďaleko od dvojpercentného cieľa – US inflácia je aktuálne na 6,5 % a v EÚ na 8,5 %. Preto pokračovali v sprísňovaní politiky aj minulý týždeň – ECB zvýšila sadzby na 3 % a americký FED na 4,75 %.

Čo sa ale bude diať v najbližších mesiacoch? Do mája by mal FED zvýšiť sadzby až k úrovni 5 %, teda mali by sme vidieť ešte jedno zvýšenie o 0,25 %. V prípade ECB by malo do mája dôjsť k zvýšeniu minimálne k úrovni 3,75 %. Jedno navýšenie o 0,5 % ECB deklarovala už v decembri a potom by mali nasledovať miernejšie zvýšenie o 0,25 %. Pri týchto úrovniach by mali sadzby kulminovať ako u FEDu, tak u ECB.

To je základný scenár, s ktorým trhy počítajú, samozrejme v závislosti od vývoja inflácie. Ak by inflácia prudko klesala, mohol by sa základný scenár zmierniť. To ale teraz nie je na stole. Naopak, ak by inflácia neklesala aj napriek ďalším zvýšeniam sadzieb, čo sa tiež neočakáva, rast sadzieb by mohol byť vyšší, ako naznačuje základný scenár.