Podľa nového rebríčka miliardárov na rok 2016, ktorý vydali na základe údajov minulého roka švajčiarska banka UBS a konzultačná firma PwC, sú najdynamickejšie trendy v Ázii. Každý tretí deň tam ,,vznikne“ nový boháč s majetkom vyšším ako miliarda amerických dolárov. Rebríčky mapujú takmer 1400 najbohatších ľudí po celom svete. Aké trendy medzi bohatými ľuďmi zaznamenali?
Rýchli zbohatlíci v Ázii
V Ázii vznikajú miliardári najrýchlejšie. Minulý rok sa stalo v Ázii miliardármi až 113 podnikateľov, na ich celkovom počte v roku 2015 sa tento región podieľal až 54 percentami. Najdynamickejšia vo vytváraní bohatých ľudí je Čína, kde v minulom roku pribudlo 80 boháčov s majetkom nad miliardu dolárov. Okrem Číny najviac boháčov pribudlo v Indii a Hong Kongu. Najviac sa bohatlo v sektore informačných technológií, retailu a služieb, ako aj v realitnom biznise. Na druhej strane v tomto regióne boháči aj najrýchlejšie ubúdajú. V minulom roku ich vypadlo z rebríčka až 80.
Americkí boháči chudobnejú
Počet miliardárov v USA sa síce v minulom roku zvýšil, ale len o percento – na celkový počet 538. Hodnota ich majetku však klesla o 6 %. Na druhej strane sú USA stále domovom takmer polovice miliardárskeho majetku celého sveta. Mladší miliardári v USA pritom schudobneli menej, ako starší. Kým tí prví prišli v minulom roku o 4 % svojho majetku, tým starším sa v dôsledku rozdeľovania majetku medzi dedičov zmenšil majetok z 5,1 na 4,3 miliardy dolárov, čiže o 18 %.
Čo sa týka sektorov, tak v USA už na rozdiel od predchádzajúcich rokov nevzniká toľko miliardárov vo financiách ani v IT sektore. Najviac, takmer o pätinu, sa tu prepadol majetok boháčov v energetickom a ťažobnom priemysle.
Dediči v Európe
Európa síce nevyniká v raste počtu boháčov, ale pozoruhodná je v zachovávaní a ochrane ich majetku. Z 56 nových miliardárov takmer 60 % majetok zdedilo. V Európe teda žije najviac multigeneračných miliardárov, a to najmä vo Švajčiarsku a Nemecku. Z európskeho rebríčka vypadli 44 boháči, takže počet miliardárov sa v tomto regióne ustálil na 339.
Štúdia tiež zistila, že ak miliardári schudobnejú, tak sa to v 90 % prípadoch stane v prvej a druhej generácii. Kto je bohatší dlhšie, ten si vie majetok lepšie uchovať. Istý miliardár sa k trendom súčasnej doby vyjadril trefne: ,,Kým pred desiatimi rokmi sme bohatli z nášho biznisu, dnes používame svoj majetok, aby sme podporili náš biznis“. V Európe majú miliardári rodinné firmy najmä vo farmaceutickom priemysle a v retaile. Sú stabilné a ťažko sa medzi ne vkradne konkurencia.
Príčiny pomalého rastu boháčov
V roku 2015 pribudlo vo svete dovedna len 50 miliardárov (210 pribudlo a 160 vypadlo z rebríčka), takže celkovo sa ich počet dostal na 1397. Ich bohatstvo sa však scvrkáva. Minulý rok sa zmenšilo o 300 miliárd na 5,1 biliónov dolárov. Môžu za to jednak padajúce ceny komodít, najmä na Západe, a oslabovanie lokálnych mien v Ázii.
K úpadku bohatstva prispeli aj neisté časy na burzách. Ako v prieskume konštatoval jeden z miliardárov, ak má podnikateľ podstupovať riziko, musí veriť, že sa situácia zlepší. Lenže dnešné časy sú podľa jeho názoru veľmi neisté. Na rast bohatstva aj miliardári potrebujú stabilný vývoj na trhoch. Teraz si však všímajú najmä nárast protekcionizmu na celom svete.
Trendy do budúcna
Autori štúdie zaznamenali, že miliardári starnú a v nasledujúcich rokoch budú odovzdávať veľké majetky svojim dedičom. Až tretina boháčov má nad 70 rokov. „V nasledujúcich 20 rokoch bude rozdeľovať asi 500 miliardárov okolo 2,1 bilióna dolárov ďalším generáciám,“ uvádza štúdia. Kým na Západe sa bude odovzdávať majetok tretej či štvrtej generácii, v Ázii bude ešte len druhá generácia boháčov dediť majetok tej prvej. Až 85% miliardárov v Ázii sú totiž ,,selfmademani“, čiže ľudia, ktorí zbohatli bez dedenia vlastným pričinením.
Aký bude mať dopad toto odovzdávanie bohatstva? Mladší dediči bohatstva majú viac možností, ako ho spravovať. Namiesto práce v rodinnej firme, čo bolo takmer pravidlom v minulosti, dnešní dediči sa môžu viac venovať vlastnej kariére alebo aj filantropii. Navyše dediči už nechcú byť manažérmi rodinného bohatstva, ale len jeho majiteľmi a na riadenie si najímajú profesionálov. Riziko s odovzdávaním dedičstva vidia odborníci najmä v Rusku a Číne, kde zbohatlíci vybudovali majetok veľmi rýchlo a ich deti ho nemusia vedieť efektívne riadiť. Podľa štúdie sa u týchto boháčov stáva pravidlom, že ich deti alebo vnuci sa už medzi miliardármi vyskytovať nebudú. Na druhej strane – v Indii a Singapure je veľa multigeneračných boháčov. To isté platí aj o Európe. Dediči v USA zase zvyknú rodinný majetok predávať oveľa častejšie, než boháči v iných regiónoch.
Mário Skyba
