Zrejme sa k vám už dostal pojem „internet vecí,“ ktorý popisuje technologický stav, kedy sa zariadenia čoraz viac stávajú závislé a napojené na internet v čase používania.  Aktuálne sa však do popredia tlačí aj nový pojem, a to „internet tiel“ (Internet of Body – IoB) – sieť ľudských tiel, ktorých funkčnosť čiastočne alebo úplne závisí od internetu alebo umelej inteligencie. Tento fenomén rozdeľuje zariadenia IoB na tri generácie podľa integrácie do tela.

Prvá generácia je externá – napríklad inteligentné hodinky sledujúce kroky a tep. Tú pozná takmer každý z nás. Druhá generácia zahŕňa interné zariadenia ako digitálne kardiostimulátory či prehltnuteľné tablety prenášajúce zdravotné údaje. Alebo inteligentné protézy napojené na svaly a šľachy. Tretia generácia, na čele so spoločnosťou Neuralink Elona Muska, spája telo a internet priamo – implantovaný miničip môže čítať mozgové signály a človek ovláda zariadenia pomocou myšlienok.

Prvý testovaný subjekt Neuralinku, ktorý bol paralyzovaný od pliec nadol, použil toto zariadenie na hranie hier na svojom počítači či dokonca na streamovanie obsahu na YouTube. Kurzor myši ovládal len pomocou mysle.

IoB má obrovský potenciál zlepšiť zdravie, funkcie tela či znížiť náklady. Napriek tomu prináša riziká. Kritici varujú pred zneužitím osobných dát a špehovaním v prípade, že by sa dostali do nesprávnych rúk. Ďalším problémom je regulácia – mnohé IoB zariadenia spadajú mimo existujúcich zákonov, čomu sa budú musieť vlády prispôsobovať.

IoB má však jasnú budúcnosť. Trh s prepojenými medicínskymi zariadeniami sa odhaduje na 132 miliárd dolárov do roku 2029 s rastom 15 % ročne. Otázka zostáva, ako zvládneme technologické a etické výzvy tejto revolúcie. Môžeme vidieť svet, kde budú bohatí vylepšení a chudobní nie?