Slováci sú vo finančnej gramotnosti stredne zdatní a existuje pomerne veľký priestor na zlepšenie a zvýšenie povedomia o správnom hospodárení s financiami. V kontexte Európy sme totiž na chvoste. Podľa posledného prieskumu Európskej centrálnej banky Slovensko dosiahlo skóre 13,3 bodov z 21 možných. Najvyššie hodnotenie dosiahli Dánsko, Švédsko a Fínsko s viac ako 17 bodmi. Ako sa vieme týmito krajinami inšpirovať?
Vyššia úroveň finančnej gramotnosti môže pozitívne ovplyvniť bohatstvo jednotlivca v niekoľkých aspektoch. Osoba s lepšou finančnou gramotnosťou môže lepšie pochopiť a efektívnejšie riadiť svoje financie, čo môže viesť k vyššiemu zhromaždeniu úspor a investovaniu. Taktiež môže byť schopná vyhnúť sa nezmyselným výdavkom a dlhom. V sumáre – vyššia úroveň finančnej gramotnosti môže zvýšiť šance na dosiahnutie dlhodobého finančného zdravia a bohatstva.
Naopak osoba s nízkou úrovňou finančnej gramotnosti môže byť náchylná k neefektívnemu používaniu svojich zdrojov, preplácaniu za produkty a služby a môže sa ocitnúť v dlhovej pasci či dokonca spadnúť do exekúcií.
Podľa stále aktuálneho prieskumu Národnej banky Slovenska (NBS) dosiahli Slováci a Slovenky vo vekovej kategórii 18 – 79 rokov v teste finančnej gramotnosti priemerne 66 bodov zo 100. To znamená, že Slováci sú vo finančnej gramotnosti stredne zdatní a existuje priestor na zlepšenie a zvýšenie povedomia o správnom hospodárení s financiami.
V kontexte Európy sme na chvoste, keďže podľa prieskumu Európskej centrálnej banky Slovensko naposledy dosiahlo skóre 13,3 bodov z 21 možných. Najvyššie skóre dosiahli Dánsko, Švédsko a Fínsko s viac ako 17 bodmi. Najnižšie skóre mali Rumunsko, Bulharsko a Cyprus s menej ako 10 bodmi.
„Krajiny s vysokou úrovňou finančnej gramotnosti zvyčajne zahrnujú finančnú výchovu do školských osnov a ponúkajú bezplatné alebo nízko-nákladové kurzy pre verejnosť. Okrem toho tieto štáty zvyšujú povedomie o finančnej gramotnosti prostredníctvom médií a rôznych a kampaní,“ konštatuje Dominik Hapl, Portfolio Manager, Across Private Investments.
Dánsko napríklad zaviedlo celoštátny program finančnej gramotnosti pre deti a mladých ľudí, ktorý sa vyučuje od materskej až po stredné školy. Okrem toho existujú rôzne organizácie, ktoré ponúkajú bezplatné kurzy pre verejnosť. Dôležitou súčasťou pri zvyšovaní finančnej gramotnosti.je aj spolupráca medzi vládou, finančným sektorom a občianskou spoločnosťou.
Graf 1: Ukazuje vzťah medzi nízkou finančnou gramotnosťou a nízkym HDP na obyvateľa v 50 % najchudobnejších krajín a naopak rast HDP na obyvateľa v prípade krajín s vyššou mierou finančnej gramotnosti, zdroj: S&P Global FinLit Survey.
