Jeden deň vojny môže stáť Rusko na vojenských výdavkoch až 1 miliardu eur.
Ako dlho vydrží Rusko ekonomicky financovať vojnu na Ukrajine? To je veľmi ťažká otázka, na ktorú aktuálne nepoznáme odpoveď. Jeden deň vojny však môže Rusko stáť na vojenských výdavkoch až 1 miliardu eur, pričom tie sú len zlomkom celkových výdavkov. Sankcie spôsobujú ruskej ekonomike nemalé škody. Napriek tomu sa snaží vzdorovať a hľadá alternatívne zdroje príjmov a spojencov medzi krajinami, ktoré sa do sankcií nezapojili alebo sa zapojili len minimálne.
Ruský export bol v roku 2021 takmer 500 miliárd dolárov, z toho polovicu tvorili ropa, plyn a palivá. Dopyt po ruských energiách však mierne poklesol, pretože sú obavy, či budú naplnené dodávky. Niektoré inštitúcie z princípu dávajú ruky preč od ruských komodít, aby vyjadrili solidaritu s Ukrajinou. Najviac výpadok ruských energií postihne Európu. Až 40 % komodít totiž Európa dováža z Ruska. Ak sa od týchto dodávok odstrihneme dobrovoľne alebo nás od nich odstrihne Rusko, bude to znamenať dodatočný rast inflácie v Európe. Zemný plyn, pohonné hmoty, elektrická energia, potraviny či priemyselné kovy – to všetko narastie na cene ešte viac a prejaví sa vo všetkých spektrách ekonomiky. Ukrajinci nastavujú životy, Európa bude musieť nastaviť peňaženky.
Zemný plyn, pohonné hmoty, elektrická energia, potraviny či priemyselné kovy – to všetko narastie na cene.
Európa aj Rusko sa už pozerajú po alternatívach. My po alternatívnych zdrojoch a oni po alternatívnych trhoch, kam by svoje komodity mohli umiestňovať. Je to otázka času, kým sa vybudujú nové siete a vzťahy. Potom sa trh opäť stabilizuje. To ale nie je otázka mesiaca ani dvoch. Sú to skôr roky na dobudovanie alebo rozšírenie potrebnej infraštruktúry. Do tej doby môžeme trpieť vyššou infláciou a Rusko nízkymi príjmami.
Ako konflikt ovplyvní život ľudí v Rusku?
Ruská finančná a ekonomická situácia sa prudko zhoršila. Podľa dostupných informácií bol priemerný plat na úrovni 55 000 rubľov, čo je v prepočte 620 EUR pred inváziou. Dnes je to rovnakých 55 000 rubľov, ale už je to v prepočte len 365 EUR. To v preklade znamená, ak by ste všetky vaše peniaze minuli pred inváziou na zahraničné tovary, po invázii by ste si mohli kúpiť už len 60 % z toho, čo predtým. Domáce produkty ostali za rovnakých podmienok. Akonáhle je niečo zo zahraničia, stúpa to na cene. Rusko dovážalo najmä technológie, ktoré budú teraz zo západu nedostupnejšie a výrazne drahšie.
V Rusku hrozí vyššia inflácia, ale budú sa ju snažiť „prežiť“. Zmena sadzieb na 20 % a obmedzenie vývozu devíz, to sú protiopatrenia, ktoré majú zmierňovať aktuálne oslabovanie rubľa. Zhoršenie úverového ratingu je spojené s problémom ruského bankového sektora. To čelí možnému bankrotu. Rusko už oznámilo, že nebude vyplácať dlhopisy zahraničným investorom v zahraničných menách, lebo sú odrezaní od SWIFTu. Zahraničné meny vyplatia len tým veriteľom, ktorí sa do spomínanej blokády nezapojili. Napríklad Číne.
Spomínaný rast úrokových sadzieb zlikviduje investície v Rusku. Ak ste podnikateľ a prídete do banky pre úver, sadzba na týchto peniazoch bude viac ako 20 %. Čo si zoberie len veľmi malé percento domácich podnikateľov. Zahraničné investície do krajiny neprídu, čo z dlhodobého hľadiska povedie k poklesu hospodárstva, nízkemu rozvoju podnikateľského sektora a ekonomickej implózii.
Rusko má však zatiaľ len 17 % štátneho dlhu voči HDP, čiže v tomto smere sa Rusko môže pokojne zadlžovať a vykrývať potrebu dodatočných zdrojov. Je ale otázne, kto a za koľko im bude ochotný požičať. Tu sa môže naskytnúť príležitosť Číne v podobe tichého spojenca. Bez získania dodatočného kapitálu zo zahraničných zdrojov je možné, že Rusko bude čeliť bankrotu. Dôležité bude, ako rýchlo dokáže preorientovať svoje podnikanie z Európy na Áziu.
