Posledný rok a pol zmieta svetovú ekonomiku pandémia koronavírusu. Vlna za vlnou testuje schopnosť vlád reagovať na rast počtu infikovaných a preťažuje zdravotný systém. Čoraz viac podnikateľov a obyvateľov je apatických a vyčerpaných z nekončiaceho sa cyklu, no napriek tomu sme sa už ako-tak naučili žiť v neľahkom prostredí. Čo nás však pandémia naučila z globálneho ekonomického hľadiska? Využili ju Slováci vo svoj prospech? Ako by mali investori reagovať na podobné šoky?
Tsunami pribrzdili centrálne banky
Z pohľadu trhov išlo o najkratšiu a najrýchlejšiu ekonomickú krízu v histórii, a to aj napriek tomu, že bola až bezprecedentne globálna. Centrálne banky poučené z hypotekárnej finančnej krízy v roku 2008 správne vyhodnotili valiacu sa „tsunami,“ ktorá mala zasiahnuť ekonomický rast. Schopnosť centrálnych bánk rýchlo reagovať na vzniknutú situáciu bola kľúčová pre stabilizovanie situácie. Zníženie úrokových sadzieb a zahájenie stimulačných nákupov štátnych dlhopisov vytvorili priestor na to, aby vlády podporovali zasiahnutú ekonomiku. Preplácanie nájmov, kompenzácia časti tržieb ohrozeným podnikom a odklad splátok úverov boli kľúčom na prekonanie najturbulentnejšieho obdobia. Bez centrálnej banky, ktorá by nakupovala štátne dlhopisy, by bola situácia diametrálne odlišná. Niektoré krajiny však pomáhali viac, iné menej. Čím nižší dlh mali pred zásahom „tsunami,“ tým viac si mohli dovoliť zvýšiť štátny dlh v covidovej dobe.
Po prepadoch na nové maximá
Za posledných 71 rokov sme na americkom akciovom indexe S&P 500 zaznamenali 36 korekcií v rozsahu minimálne 10 %. To je približne jedna korekcia o 10 % každé dva roky. Len desať z nich bolo väčších ako 20 %. To znamená, že viac ako 20-percentnú korekciu zažijeme v priemere raz za 7 rokov, čo je inak priemerná dĺžka jedného ekonomického cyklu. Viac než o 30 % skorigovali akcie len 6-krát, čo je v priemere každých 11 rokov. A vždy sa dokázali v priebehu času vrátiť a prepísať nové historické maximá.
Poklesy sú príležitosťou na „zľavnený“ nákup
Stredoeurópania sú doslova zaťažení na zľavy. Stačí, že vidíme výpredaj a často kúpime veci, ktoré ani nepotrebujeme. Ak ide o akciové investície, tam už rovnakú logiku neuplatňujeme. Poklesy akciových trhov o 10, 20 či 30 % znamenajú zľavu, ktorú nám akciové trhy pripravili v časovo obmedzenej ponuke. Mali by sme sa ju snažiť využiť vždy vo svoj prospech, pretože výsledný efekt investovania tak môže byť diametrálne priaznivejší.
Poklesy akciových trhov o 10, 20 či 30 % znamenajú zľavu, ktorú by sme mali využiť
Ak by sme investovali 30 000 eur k 1. 1. 2020 do spomínaného akciového indexu S&P 500, po roku a pol by sme sa tešili 40-percentnému zhodnoteniu. To vôbec nie je zlé, keďže to znamená viac ako 20 % p.a. Ak by sme však investovali v poklesoch počas covidovej pandémie 10 000 eur pri každom 10-percentnom poklese, náš výnos, za prakticky rovnaké časové obdobie, by bol 67 %. A navyše, pokles investovanej sumy by bol v čase najväčšej paniky menší, čo by nás ako investorov udržiavalo v psychickom komforte. Snažte sa preto maximalizovať svoj výnos a minimalizovať riziko skupovaním trhových poklesov.
