ECB pokračuje v boji s infláciou a zvýšila základnú úrokovú sadzbu už na 4,5 %. Inflácia v eurozóne síce klesá, ale projekcie naznačujú, že ostane vyššie po dlhšiu dobu a mierne nad cieľom ECB. Práve preto banka musela siahnuť po ďalšom zvyšovaní sadzieb o 0,25%. „Sadzby ostanú vyššie tak dlho, ako bude nevyhnutné pre skrotenie inflácie,“ odkázala guvernérka Lagardová. To znamená, že cudzie zdroje sa opäť predražia, stúpnu sadzby na hypotékach, štátnych dlhopisoch, či spotrebných úveroch.
Finančné trhy už túžobne očakávajú zlom cyklu. Čakajú, kedy sa sadzby začnú postupne znižovať. Lebo zo strany ECB ide o neustále priťahovanie kohútikov na tepnách ekonomiky. Nie preto, že by ju chceli zhodiť do recesie, ale preto, že sadzby stále dokázala absorbovať bez väčších ťažkostí a inflácia neklesá dostatočne rýchlo.
Za hlavný dôvod zhoršeného inflačného výhľadu sa považujú práve ceny ropy a pohonných hmôt, ktoré vstupujú do cenotvorby širokej palety tovarov. Prakticky všetko, čo sa musí transportovať, bude mať v sebe zložku pohonných hmôt, ktorá rastie na cene od oznámenia kartelu OPEC, že bude zámerne škrtiť dodávky ropy na svetové trhy.
O to viac sa ukazuje slabosť európskej ekonomiky v prípade energetickej závislosti na rope a dovážaných fosílnych palivách. Ak by si Európa dokázala vyrábať energiu sama a presúvať tovary za pomoci elektromobilov, získala by kontrolu nad cenami za „pohonné hmoty“.
Dnes OPEC škrtí produkciu, aby dostal ceny ropy na svetových trhoch vyššie, čo sa mu darí a podkopáva snahy ECB o znižovanie inflácie. Tá musí pristupovať k ďalším reštriktívnym politikám a zvyšovať úroky. Obnoviteľné zdroje nie sú len o záchrane planéty Európanmi, ale aj o získaní vyššej nezávislosti nad cenotvorbou za energie na starom kontinente. Dnes sme vystavení svojvôli arabského sveta, Ruska či spojencov v podobe USA.
