Víkendové udalosti v Izraeli, ktoré viedli ku krvavým teroristickým útokom zo strany Hamasu, majú aj širší geopolitický kontext. Nejde len o spor medzi Izraelom a Palestínou, ktorý trvá približne 100 rokov. Ide aj o obavu z destabilizácie Blízkeho východu.
Oblasť okolo Perzského zálivu produkuje 30 % svetovej produkcie ropy. Patria sem krajiny ako Irak, Irán, Saudská Arábia, Spojené Arabské Emiráty, Omán či Kuvajt. V posledných rokoch bol práve zmierlivý tón medzi Izraelom a Saudskou Arábiou a ich nachádzanie kompromisných riešení jedným z obáv Iránu, ktorý je tichým podporovateľom Hamasu aj Hizbaláhu na juhu Libanonu. Izrael dominuje vojenskou silnou s podporou USA a už v minulosti vyhral viacero lokálnych bitiek a potlačil povstania arabských a palestínskych odporcov Izraelského štátu. Je vysoko pravdepodobné, že Izrael dokáže opätovne potlačiť útoky Hamasu a ďalších protištátnych skupín. Otázkou ostáva, aká bude reakcia západu a USA, ak sa preukáže, že útok na Izrael pomáhal plánovať Irán. Či dôjde k ekonomickým sankciám. Minimálne boli narušené zbližovacie rokovania Izraela a Saudskej Arábie, čo Iránu vyhovuje, pretože sa neoslabuje jeho pozícia.
Víkendové útoky sa prejavili aj na finančných trhoch. V reakcii na tieto udalosti poklesli rizikové aktíva, krátko na to klesali akcie. Naopak darilo sa „bezpečným prístavom“ – americkému doláru, zlatu aj dlhopisom. Posilnili ropní producenti aj ceny ropy z obáv o možné narušenie dodávok ropy z Perzského zálivu. Najväčší pokles zaznamenal izraelský akciový index.
