1. Americké akcie prepísali historické maximá, k S&P 500 sa pridal už aj Dow Jones.
2. Britská libra výrazne oslabila voči doláru po vyjadrení premiérky Theresy Mayovej, že vyjednávania o Brexite sú v slepej uličke.
3. Po víkendovom zasadnutí OPEC-u a spol. ropa rastie, účastníci sa dodholi nenavýšiť výpadok produkcie z Iránu.

TÝŽDEŇ V SKRATKE

Americká administratíva udržiava kurz sprísňovania podmienok v medzinárodnom obchode, keď protekcionistickými strelami zasiahla nový balík tovarov z Číny v objeme 200 mld. USD. Dovozné clá na úrovni 10 % vstupujú do účinnosti dnes, pričom od nového roka by mali vzrásť na 25 %. Peking reagoval na hodenú rukavicu zo strany Donalda  Trumpa protiopatreniami. Investori ich vyhodnotili ako nedostatočné, čo na finančné trhy vlialo dôveru k návratu dvoch najväčších ekonomík sveta k rokovaciemu stolu. Globálne akciové trhy sa odrazili nahor, keď z posledných desiatich obchodných seáns sa „začervenali“ len raz. Téma obchodnej vojny však ani zďaleka nekončí a trhom bude zväzovať ruky aj ďalšie mesiace. D. Trump avizuje v prípade nedohody s Čínou nový colný balík, čím by objemovo zasiahol celkový ročný dovoz tovarov z tejto krajiny. Peking je z kvantitatívneho hľadiska v nevýhode, keďže ročný dovoz z tovarov z USA je približne 3x nižší a tak pristupuje ku kvalitatívnym opatreniam, vrátane devalvácie čínskej meny. D. Trumpovi sa zatiaľ „politika USA na prvom mieste“ vypláca. Kým USA pokračujú v solídnom raste, zvyšok sveta stráca. Kombinácia faktorov – silnejúci dolár a neprehľadné prostredie obchodnej vojny – vytvára tlak na región rozvíjajúcich sa krajín, čo môžno pozorovať na poklese aktív v Číne, Turecku, Argentíne, ale aj Brazílii a v ostatných východoázijských krajinách. Nervozita z rozvíjajúcich sa trhov sa čiastočne prelieva do eurozóny, ktorá aj v dôsledku nedoriešených politických otázok (Brexit, napätý taliansky rozpočet) prešľapuje na mieste. Potvrdili to predbežné dáta indexu nákupných manažérov, ktoré v septembri poklesli na najnižšiu úroveň za posledný rok.

ZAUJALO NÁS

Rozdiel medzi úrokovou sadzbou americkej centrálnej banky (odvíjajú sa od nej trhové úroky) a infláciou sa prvý krát od roku 2008 prehupol do pozitívneho teritória. To znamená, že čoraz viac dolárových aktív dokáže prekonať rast cien a reálne výnosy z ich držby sa po očistení inflácie stávajú atraktívnejšími. Platí to už aj o výnosoch na peňažnom trhu, napr. z trojmesačnej pokladničnej poukážky. Čím dlhšia je splatnosť, tým vyšší je reálny zisk. Výnosy 10-ročných amerických dlhopisov ponúkajú reálny výnos očistený o infláciu na úrovni percenta. Aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že nejde o vysoké hodnoty, držba nemeckého dlhopisu s rovnakou splatnosťou prináša po odpočítaní inflácie reálnu stratu vyše 1,5 %. Atraktivita dolárových aktív bude v najbližších mesiacoch rásť. Kým FED pokračuje v nastolenom trende uťahovania menových kohútikov, ECB bude v dôsledku nerovnomerného oživenia ekonomiky krajín platiacich eurom a nedostatočných inflačných tlakov udržiavať úrokové sadzby na nule, a to minimálne do budúceho leta.

PREHĽAD TRHOV

OČAKÁVANÉ UDALOSTI

Americká centrálna banka FED prikročí k ôsmemu zvýšeniu úrokových sadzieb v aktuálnom cykle sprísňovania menovej politiky, keď všetky indikátory sprísňovania menovej politiky svietia na zeleno. Miera nezamestnanosti je pod štyrmi percentami, inflácia kopíruje ciele FED-u a mzdy rastú medziročne najvyšším tempom od roku 2009. Ani napätie z obchodnej vojny nebráni, aby centrálni bankári zahlasovali za zvýšenie úrokových sadzieb do pásma od 2 % do 2,25 %. V tomto roku pôjde o tretie zvýšenie sadzieb, pričom investori očakávajú ešte jeden dolárový hike. Podľa poslednej prognózy bude FED pokračovať v trende uťahovania menových kohútikov aj v roku 2019, kedy by mal pri priaznivých ekonomických podmienkách pristúpiť k zvýšeniu úrokov tri krát, čo zvýši atraktivitu dolárových aktív.

Okrem zasadnutia FED-u sa pozornosť sústredí aj na centrálnu banku našich západných susedov, kde ČNB pravdepodobne pristúpi k tretiemu zvýšeniu úrokových sadzieb, čím posunie základnú sadzbu na úroveň 1,5 %. Investori budú pozorne sledovať dáta z realitného trhu v USA, vývoj inflácie v Nemecku a eurozóne, ale aj finálnu revíziu ekonomického rastu v USA v druhom kvartáli. Dnes sa uskutoční reklasifikácia spoločností v akciovom indexe S&P 500 podľa GICS (Global Industry Classification System), čím poskytovateľ indexov MSCI reaguje na nástup nových odvetví. Vznikne nový sektor – komunikačné služby, do ktorého budú zaradené spoločnosti ako napr. Facebook, Netflix, Twitter či Alphabet. Telekomunikačný sektor predstavuje v indexe S&P 500 podiel na úrovni 2 %, pričom po zmene sa rozrastie na vyše 10 %. Naopak technológie so  zastúpením 26 % sa zmenšia na 20 %. Ide o druhú zmenu klasifikácie od roku 1999.