Rozhovor CEO finančnej skupiny Across Miroslava Boublíka pre Forbes
Chief Executive Officer Acrossu Miroslav Boublík vysvetľuje, čo musí urobiť Európa, aby jej burzy mohli konkurovať USA.
Slovenská investičná skupina Across kupuje českého obchodníka s cennými papiermi Cleverest a chystá sa bojovať o peniaze bohatších Čechov. Ako vysvetľuje Chief Executive Officer Miroslav Boublík, tamojší zákazníci vyžadujú produkty v korunách.
V rozsiahlejšom rozhovore pre Forbes porovnáva na základe osobných skúseností fungovanie kapitálového trhu v New Yorku a v Silicon Valley. Odpovedá na otázku, čo potrebuje urobiť Európa, aby s ním dokázala konkurovať USA. Vracia sa aj k fungovaniu finančného sektora v Rusku a na Ukrajine.
Kúpou obchodníka s cennými papiermi Cleverest vstupujete na český trh. Zaujímavosťou je, že spoločnosť síce už má licenciu, ale stále je to do určitej miery firma zelenej lúke, ktorá sa postupne rozbieha.
Nie je to úplne od nuly, ale zároveň tá licencia je úplne čistá. Je to teda niečo ako „running start“. Vstupujeme do prostredia, ktoré nemusíme celé hľadať odznova. Navyše náš budúci šéf pre Česko je človek, ktorý vybudoval Erste Premier a kedysi pôsobil v HSBC, takže trh pozná.
V čom sa líši českí investor od slovenského. Uprednostňujú Česi viac produkty v domácej korune?
Áno, určite. V Česku sa nedá fungovať iba s eurovými produktmi. Väčšina Čechov preferuje korunu, aspoň podľa našich skúseností.
Čím väčší klient, tým viac preferuje diverzifikáciu. Zároveň sleduje výkonnosť produktov a dokáže lepšie vyvážiť riziko. Takže väčší klienti si diverzifikáciu riešia sami a od nás očakávajú špeciálne produkty, ktoré si inde nekúpia. Aspoň tak je to na Slovensku a predpokladám, že v Česku to bude podobné.
Líši sa investičné správanie sa Čechov a Slovákov aj preto, že burza u nás funguje slabšie?
Je to relatívne. Likvidita na bratislavskej burze je horšia, ale na pražskej tiež nie je likvidita ideálna. Keď sa pozrieme globálne, aj Londýn dnes trpí tým, že veľké emisie odchádzajú do New Yorku. Takže je to vždy relatívne – z pohľadu Bratislavy má pražská burza likviditu, z pohľadu Varšavy nie. Z pohľadu Londýna už vôbec nie.
Ideálne by bolo, keby sme mali celoeurópsku likviditu, aby sme vedeli konkurovať Číne a USA. Bohužiaľ, jednotný európsky trh finančných služieb stále neexistuje. Mario Draghi písal, že je to najväčšia diera, ktorú musíme vyriešiť, ak nechceme byť európsky skanzen.
Na druhej strane je česká burza v skupine s Viedňou a Budapešťou. Pomáha to?
Je tam väčšia likvidita. Ideálne by bolo, keby v Európe existovalo pár silných búrz, aby medzi nimi bola konkurencia a jednotlivé krajiny mali svoje „feeder“ trhy. Pre nás je však dôležité vytvoriť likviditu. To hovoríme o verejných cenných papieroch. Venture kapitál a private equity sú úplne iné trhy.
Aj poľská burza vo Varšave sa snažila byť lídrom strednej Európy. Ak by sa jej podarilo vytvoriť jednu silnú stredoeurópsku burzu, postačí to aspoň čiastočne?
Je to ťažké vytvoriť, pretože každý chce byť tou značkou. Vždy však záleží na tom, kto má najlepšie našliapnuté. Varšava k tomu mala najbližšie, pretože relatívne skoro prijala legislatívu, ktorá umožňovala a v podstate aj očakávala, že veľké penzijné a poisťovacie peniaze pôjdu na miestne trhy. To pomohlo naštartovať likviditu. Bolo by skvelé, keby sa naše lokálne burzy prepojili a vznikol aspoň jeden silný stredoeurópsky hráč.
Pomerne veľký trh tvoria cenné papiere, ktoré nie sú verejne obchodovateľné na burze, hoci veľkosť sa ťažšie meria. Prečo je tento segment taký silný? Je to aj tým, že podobné emisie sú lacnejšie, keďže netreba spĺňať náročné požiadavky burzy?
Je to tým, že na burze chýba likvidita. V Amerike je to naopak, mimo burzy je trh menší . Samozrejme, závisí to od typu aktív, takže nechcem generalizovať. Je to však vždy otázka „cost-benefit“ – prečo ísť na burzu? V USA sa ekonomika zmenila, verejné trhy už neboli také výhodné. Na burzu idú iba firmy s obrovským potenciálom rastu. Dnes je verejných firiem menej a veľká časť zostáva v súkromných rukách. Dôležité je, aby mal náš miestny trh dostatok kapitálu na rozvoj firiem od začiatku. Máme tu mozgy a potenciál, ale chýba kapitál a investičné know-how.
Problémom je aj očakávanie investorov. Väčšina našich investorov – a teraz myslím slovenských aj českých – očakáva riziko ako pri dlhopisoch, ale výnosy ako z venture kapitálu. To jednoducho nejde, tak to nefunguje.
Takto to nefunguje nikde.
Presne tak. Učíme sa to. Silicon Valley tomu rozumie, pretože tam sú generácie úspešných podnikateľov, ktorí zbohatli, a peniaze vracajú späť do systému. Chápu, že nemôžu očakávať nulové riziko, že musia diverzifikovať a byť trpezliví. Keď som sa v roku 2010 vrátil do Česka, to tu ešte nebolo, ale dnes už podhubie vzniká. Aj na Slovensku, hoci je menšie, už to začína. Teší ma, že sa rozvíja venture kapitál aj angel investovanie. Je to stále menšie než v Silicon Valley či Londýne, ale práve to potrebujeme, ak chceme inovatívnu ekonomiku a nechceme byť len montážnou dielňou.
Za posledné tri roky sa celosvetový venture capitalový trh zmenil. Bola tam bublina, okrem AI valuácie výrazne klesli a s nimi aj likvidita. Paradoxne sa tým náš trh priblížil západným, pretože sa ich valuácie korigovali.
Aké produkty chcete v Česku ponúkať?
Zo začiatku začneme s jednoduchými dlhopismi, ale do budúcna chceme platformu ešte viac otvoriť. Budeme ponúkať eurové produkty, ktoré máme dnes, a zároveň hlavne korunové produkty z našej vlastnej ponuky, ale aj z trhu. Do roka by sme chceli mať wealth management platformu, kde nebudeme predávať produkty, ale riešenia. To znamená, že budeme tvoriť portfóliá pre klientov. Budeme prijímať wealth manažérov, ktorí dokážu s klientom viesť rozhovor a byť partnerom pri tvorbe portfóliových riešení.
V Česku kupujete obchodníka s cennými papiermi. Na Slovensku zas rozbiehate vlastný asset management zameraný na alternatívne fondy. Akú bude mať ponuku?
Prvým fondom bude fond krátkodobých investícií, teda fond zameraný na likviditu. Druhý fond bude pravdepodobne private equity a potom možno reality. Časovanie bude závisieť od toho, aké podkladové aktíva budeme mať. V Česku ani na Slovensku to zatiaľ nikto úspešne neurobil. Historicky sme boli priekopníci, často sme priniesli na trh inováciu ako prví. Nie vždy sme z toho najviac profitovali, a to by som chcel zmeniť. Chceme ďalej inovovať, lebo je to na kapitálových trhoch nesmierne dôležité.
Rozoberme si ponúkané fondy. Najskôr ten likvidný. Pôjde o Vami aranžované dlhopisy?
Bude tam kombinácia, nielen dlhopisy. Prvý fond bude obsahovať likvidné inštrumenty. Chceme ponúknuť niečo, čo klientom pomôže bojovať s infláciou, aj keď ešte nevedia, do čoho presne investovať. Aby nestrácali hodnotu peňazí, pretože termínované vklady dnes inflácia jednoducho požiera.
Budú tam krátkodobé likvidné a bezpečné inštrumenty. Likvidita, bezpečnosť a výkonnosť – to sú tri hlavné piliere. Malo by to mať jednu z najlepších výkonností na trhu, ak nie najlepšiu.
Asi to nebudú najmä štátne pokladničné poukážky?
Možno tam niečo zo štátnych nástrojov bude, ale určite to nebude väčšina. Musí to byť diverzifikované. Budú tam krátkodobé dlhopisy, mix štátnych dlhopisov a takzvaných blue chip korporátnych dlhopisov. A niektoré skupinové riešenia, ale iba v menšej miere.
A čo realitný fond? Na Slovensku sú spravidla podkladovými aktívami nákupné centrá, skladové priestory a energetika, napríklad solárne parky. U vás to bude ako?
Skôr multifunkčné a rezidenčné projekty ako nákupné centrá. Ale chceme trhu ponúknuť niečo nové, nechceme robiť kópie. Nechcem predbiehať, pretože teraz riešime prvý fond, ktorý by mal byť do konca roka, a až potom private equity a reality. To sú záležitosti na niekoľko rokov, fondy sa netvoria rýchlo.
Ako značka sa dlhodobo orientujete na privátnu klientelu, ale avizujete nový segment vo výhľade.
Spomínal som demokratizáciu wealth managementu aj private equity. Je pre nás dôležité mať exkluzívnu klientelu, ktorá si tú exkluzivitu cení, ale zároveň chceme ísť aj do nižších segmentov. Investujeme veľa do digitalizácie, a aby sa to oplatilo, potrebujeme osloviť širšie skupiny. Cielime na segment Henry, teda High Earners, Not Rich Yet. Tento produkt má byť niečo ako peňaženka, kam si klient zaparkuje peniaze a spolu s manažérom ich bude distribuovať do rôznych riešení. Preto musí mať nižšiu vstupnú bariéru.
Tento segment sa zrejme aj inak správa a inak ho treba osloviť.
Presne tak. Je to aj jeden z dôvodov, prečo doň vstupujeme. Naši manažéri nám vyčítali, že majú malú podporu marketingu. Robiť marketing iba pre úzky segment nedáva ekonomický zmysel. Spolu s digitalizáciou teda brand prispôsobujeme digitálnemu svetu a budeme viac investovať aj do marketingu. Samozrejme, nie sme veľká banka, aby sme míňali milióny na televízne reklamy, ktoré už aj tak nefungujú ako kedysi.
Toto je klientela, ktorá aj vzhľadom k mladšiemu veku má zrejme menej typické portfólio,
Myslím si, že budeme prví a jediní na trhu, ktorí dokážu v rámci jednej platformy obslúžiť súčasne crowdfunding aj klasický wealth management. To je niečo, na čom pracujeme a verím, že sa nám to podarí, pretože nechceme mať oddelené dva svety. Na Slovensku sme ako prví získali crowdfundingovú licenciu, zatiaľ sme ju však nevyužili, lebo sme mali iné priority. Do budúcnosti sa k nej však chceme vrátiť, pretože práve v skorších fázach vývoja kapitálového trhu vidíme budúcnosť nielen Slovenska, ale celej Európy.
Hoci nie sme obrovská firma, na Slovensku patríme k väčším hráčom a máme veľmi široké portfólio, ktoré vieme klientom ponúknuť. Dnes máme napríklad aj krypto ETF a chceme ďalej rozširovať podkladové aktíva, možno s partnerom. Nechceme tvrdiť, že vieme všetko urobiť sami. V niektorých segmentoch máme partnerov, ktorí sú špecialisti a dokážu to lepšie.
Bude to niečo ako internet banking, kde si dnes klient vyberie od sporiacich produktov, cez fondy po úvery?
Všetko, čo ponúkame, sú investície. Malo by to fungovať tak, že klient si rozdelí peniaze – časť do štandardného wealth managementu, časť do crowdfundingu. Ale nikdy nechceme byť platobnou bránou či klasickou bankovou aplikáciou. Myslíme si, že tieto svety môžu zostať oddelené.
Na trhu dnes vidíme množstvo robo-advisors a podobných aplikácií. Sú výborné, ale klienti nám sami hovoria, že by ocenili možnosť poradiť sa s odborníkom. Privátny bankár alebo manažér je drahý, preto sa snažíme naše know-how preniesť do umelej inteligencie, aby sme poradenstvo vedeli sprístupniť aj nižším segmentom. Do budúcnosti chceme ponúknuť klientom možnosť porozprávať sa s niekým – či už cez AI, alebo s reálnym poradcom – podľa ich potrieb a možností.
Pri dôležitých rozhodnutiach je osobná rada kľúčová. Tri štvrtiny klientov nám povedali, že by o takúto službu mali záujem. Začínajúci investor potrebuje odporúčanie portfólia, kým skúsený, ktorý má u nás uložené milióny, chce mať možnosť diskutovať a oponovať. Potrebuje spätnú väzbu. Aj najväčší investori či private equity fondy fungujú cez investičné komisie, lebo aj veľmi skúsený človek potrebuje, aby mu niekto pripomenul iné riziká či možnosti.
Máte veľmi bohaté skúsenosti z rôznych krajín. Zaujalo ma, že ste pôsobili aj v Silicon Valley a v New Yorku – dvoch významných centrách, ktoré ale fungujú odlišne, pokiaľ ide o prístup k peniazom.
Úplne odlišne. Silicon Valley je startupový ekosystém. Mnohé firmy nakoniec končia na Wall Street cez IPO, ale začiatok je iný svet. V čase, keď som tam pôsobil, v oblekoch tam chodili len ľudia z konzervatívnych firiem. Inak by sa tam nikto v kravate neukázal.
Wall Street je naopak veľmi štruktúrovaný, právnicky a procesne orientovaný biznis. Sú to dve kultúry, ktoré sa dopĺňajú – od angel investorov, ktorí vracajú kapitál do ekosystému, až po veľké inštitúcie. Wall Street je iný svet – veľmi formálny, zameraný na štruktúry a inštitúcie. Ale jeden bez druhého nemôže fungovať.
Čo je na začiatku ľahšie: presvedčiť venture kapitálových investorov, alebo potom investorov na burze?
Na burze je to jednoduchšie, pretože keď firma ide na IPO, už je úspešná. Na burzu nepôjdete, keď nič nemáte. Na začiatku je to o človeku – najprv pomáha s financovaním rodina a priatelia, potom prídu angel investori, potom už rozhoduje tím. Na burze už je to o firme – má výsledky, výnosy, EBITDA. Je to postup ako škôlka, základná, stredná a vysoká škola – každá fáza funguje inak.
Máte skúsenosti aj z opačnej strany sveta – z Ukrajiny či Ruska. Tam kapitálový trh funguje úplne inak, predpokladám?
Áno. Keď som pôsobil v Rusku, veril som, že bude liberálnou demokraciou. Vtedy boli na vrchole ekonomiky liberáli a dúfal som, že pomáhame budovať kapitalizmus. Po roku 2014 sa to zmenilo a definitívne sa po roku 2022 vzťahy s Európou úplne pretrhli. Za môjho života sa to už, obávam sa, neprekoná. Rusko sa už k liberálnej demokracii nevráti.
A Ukrajina? Je z finančného hľadiska možné, aby zapadla do západnej Európy a EÚ?
Určite áno. Najväčší problém je korupcia, ktorá bola aj na Ukrajine, aj v Rusku. Nám veľmi pomohlo, že EÚ nám nastavila inštitúcie a mantinely. To by mohlo pomôcť aj Ukrajine. Moja manželka je z Ukrajiny, takže mám osobný vzťah. Ona je zhodou okolností z rusky hovoriacej časti. Keď som videl, ako Putin deklaroval, že tam rusky hovoriacich ľudí utlačovali, vôbec to nie je pravda.
Krajina má obrovský potenciál. Vidím, že ľudia sú tam pracovití a jedinou brzdou bola práve korupcia. Som za to, aby sme prístupový proces z politických dôvodov neskracovali práve kvôli vytvoreniu tak veľmi potrebných inštitúcií a mantinelov. Procesy sa skracovali v iných krajinách a videli sme ten dopad. Chcem, aby Ukrajina bola v Európe čo najskôr, ale bez preskakovania potrebných krokov.
Vaši zákazníci sú na jednej strane bohatí jednotlivci, ktorým spravujete peniaze, ale na druhej strane aj firmy, ktorým pomáhate získavať kapitál. Na Slovensku je ešte potenciál, aby firmy viac využívali takéto formy financovania?
Určite áno. Problém je, že u nás chýba tradícia angel investorov. Venture kapitál sa začína formovať, ale je stále malý a väčšinou regionálny.
Do budúcnosti by sme sa chceli zamerať najmä na spoluprácu s takzvanými GP. V našom svete financií sú GP (General Partners) manažéri fondov a LP (Limited Partners) sú investori. Naším cieľom je pomáhať rozvíjať ekosystém prostredníctvom GP. Keďže dopyt tu už je, vybudovali sme aj vlastnú investičnú skupinu, ktorá investuje. Čiastočne sa teda budeme venovať aj tomu, ale primárne sa snažíme čo najefektívnejšie diverzifikovať portfólio a ponúkať klientom prístup k investíciám, ktoré pre nich dnes nie sú bežne dostupné.
Je vždy ťažké nájsť tie správne firmy. Čím je firma v skoršej fáze, tým je to väčšie riziko a vyžaduje si to väčšiu diverzifikáciu. Na Slovensku máme šikovných a inteligentných ľudí. Ak im chýba pridaná hodnota v podobe kapitálu a know-how, ktoré im pomôže rozvíjať ich biznis, my im s tým vieme pomôcť. Bohužiaľ, čo sa týka rozsahu, sme veľkosťou skôr ako jedno stredne veľké čínske mesto.
Samostatnou témou je nástupníctvo…
Často sa stáva, že mladšia generácia, teda deti podnikateľov z 90. rokov, ktorí buď sprivatizovali, alebo vybudovali svoje firmy, nechce v biznise pokračovať. Je pravdepodobné, že tieto firmy zmenia majiteľa a prejdú do iných rúk. Tu vidím príležitosť. Nemáme tu zatiaľ dostatok ľudí, ktorí by boli schopní firmy prevádzkovať a zároveň ich financovať. Bude teda dôležité pomôcť túto generačnú obmenu vhodne zafinancovať.
Je možné na to získať domáce zdroje, alebo budú musieť prísť zahraniční investori?
Menšie firmy budú musieť byť financované z domácich zdrojov. Veľké investície – v stovkách miliónov eur – budú atraktívne pre zahraničných investorov, ale takých veľkých firiem na Slovensku nie je veľa.
Trochu hypotetická otázka: Veľa slovenského kapitálu investovaného v USA. Je šanca, že časť týchto peňazí sa vráti domov?
Mojím snom je, aby sme začali fungovať ako jednotný európsky trh. Iba tak môžeme konkurovať USA. Ak budeme každý zvlášť, bude to veľmi ťažké. Potrebujeme spoločný kapitálový trh, aj keď lokálni hráči nechcú stratiť vplyv. Ale len tak sa koláč pre všetkých zväčší.
Je možné vytvoriť jednotný kapitálový trh aj bez toho, aby všetky štáty používali euro?
Áno, je to možné. Dnes už sú všetky transakcie digitálne. Dokonca to môže priniesť arbitrážne príležitosti, ak má niekde krajina nižšie úrokové sadzby. Treba však byť opatrný – vieme, čo sa stalo s hypotékami vo švajčiarskych frankoch, ktoré si brali Maďari a Poliaci. Ale kľúčové je mať spoločný režim vydávania cenných papierov. Existuje myšlienka, že firmy by si mohli vybrať, či fungujú pod lokálnym, alebo pod celoeurópskym režimom. To by nás priblížilo k jednotnému trhu.
Miroslav Boublík od minulého roka pôsobí ako ako Chief Executive Officer finančnej skupiny Across. Má skúsenosti zo Silicon Valley a New Yorku. Kariérne začínal v USA, kde pracoval aj v renomovanej poradenskej spoločnosti McKinsey. Po presune do Európy bol súčasťou vedenia bankových domov na Ukrajine i v Rusku. Štyri roky pôsobil v tíme Home Credit International, ktorý je súčasťou skupiny PPF. Tam sa vypracoval až na pozíciu Managing Partner pre Corporate Venture Capital. Across je jeho prvým slovenským pôsobiskom. Je držiteľom titulu MBA z Harvard Business School a vyštudoval aj computer engineering na Brown University
Originál rozhovoru nájdete tu: https://www.forbes.sk/across-ohlasil-akviziciu-v-cesku-na-slovensku-chysta-specialne-fondy/
