Chcem investovať
Banky zarábajú, klienti často ,,utrú nos“
21. 11. 2016 Čas čítania: 6 min
Analýzy
Analýzy

Slováci napriek ultra nízkym úrokom na vkladoch sporia naďalej vo veľkom objeme. Tí pohodlnejší, ktorí chcú mať peniaze neustále po ruke, ich ukladajú na bežné účty, kde na úrokoch nezarobia takmer nič.Tí, ktorí sa vedia peňazí vzdať na dlhšiu dobu, volia termínované vklady, ktoré však v dnešných časoch tiež nedokážu zarobiť viac, než niekoľko desatín percenta ročne. Navyše z výnosu ukrojí ešte aj inflácia, hoci je dnes tiež pomerne nízka.

Odvážnejší sporitelia vložia peniaze do podielových fondov. Tam je síce možnosť zhodnotenia vyššia, hoci nie výrazne, a aj to len pri správnom mixe fondov s adekvátnym rizikom. Pri dlhopisových konzervatívnych fondoch so štátnymi dlhmi sa tiež nedá zarobiť veľa, lebo výnosy – napríklad na nemeckých dlhopisoch – sú už dlhšiu dobu záporné. Napríklad slovenská Tatra banka ponúka Dlhopisový fond, ktorý investuje len do vysoko bezpečných štátnych dlhopisov. Jeho výnos za posledný rok dosiahol len 1,3 %.

Banky preto presviedčajú klientov na zmiešané produkty. Založené sú na pravidelnom sporení a investovaní zároveň. Lákajú na výhodu istého garantovaného úroku a vyššieho výnosu z naviazaných investícii. Na druhej strane ale nehovoria o poplatkoch, ktoré sú s týmito produktmi spojené.

Skryté aj priznané poplatky

Pri investovaní do podielových fondov treba rátať so vstupnými a výstupnými poplatkami, ako aj správcovským poplatkom, ktorý je už zahrnutý v cene podielového listu, takže ho klient priamo nevidí. Pri podielových fondoch sa výška vstupných a výstupných poplatkov môže pohybovať od nuly do piatich percent podľa typu fondu. Väčšinou platí pravidlo, že ak si sprostredkovateľ účtuje vstupný poplatok, potom zvyčajne neúčtuje výstupný poplatok. Výška správcovského poplatku sa pohybuje od 0,5 do 2 %.

Pri investovaní treba rátať s tým, že výnos z investície môže byť po odrátaní poplatkov záporný. Najmä v prípade rizikovejších podielových fondov nemožno takýto scenár v niektorých rokoch vylúčiť. Odborníci však pripomínajú, že investovanie nie je krátkodobou záležitosťou a netreba sa hneď zľaknúť slabších výnosov. Pri zachovaní odporúčaného investičného horizontu sa pravdepodobnosť kladného výnosu zvýši.

Hybridné sporiace a investičné schémy

Niektoré banky aj investičné spoločnosti ponúkajú sporiace produkty, pri ktorých možno zároveň aj investovať. Výhodou je vyššie zhodnotenie úspor. Jednotným znakom týchto produktov je, že neponúkajú otvorenú architektúru a preferujú svoje vlastné portfólia investičných produktov. Pozrime sa na niektoré z nich.

Pioneer Investments ponúka program pravidelného investovania RYTMUS. V ňom sa dá vybrať zo šiestich portfólií, odlíšených pomerom dlhopisových, akciových a komoditných fondov.

VUB Kombiprodukt je kombinácia investície do podielového fondu a do termínovaného vkladu. Rovnako ponúka možnosť vložiť peniaze len do vybraných podielových fondov VÚB Asset Management. Podobne aj ČSOB má vo svojom investičnom programe investovanie do fondov, najmä svojej materskej firmy KBC.

J&T Banka ponúka pre tých, ktorí chcú sporiť aj investovať, Investičný vklad. Peniaze banka rozdelí medzi termínovaný vklad so zvýhodnenou úrokovou sadzbou a investíciu do podielového fondu J&T Bond EUR alebo J&T Select. Za vklad možno ročne získať 1,6 % a druhá časť peňazí môže priniesť aj vyššie ročné výnosy. Napríklad v minulom roku fondy J&T dosiahli výnos 5,17 % ročne.

UniCredit Bank má pre klientov, ktorí chcú zarobiť viac na vkladoch, program duet Plus. Je to kombinácia zvýhodneného termínovaného vkladu a investície do podielových fondov Pioneer Investments. Banka sľubuje výnos od 2 do 4 % na ročnom termínovanom vklade a potenciál vyššieho výnosu vďaka investičnej časti. Napríklad Slovenská sporiteľňa ponúka produkt Šikovné investičné sporenie. Sporenie je síce bez vstupných poplatkov, ale investovanie už nie.

Investiční analytici však tvrdia, že tieto produkty predstavujú spravidla nástroj pre banky, ako zvyšovať svoje výnosy z poplatkov, keďže úrokové marže z ich tradičného biznisu sa scvrkávajú. Pre klienta nemajú až takú významnú pridanú hodnotu. Funguje to zvyčajne tak, že banka klientovi sľúbi vyššiu úrokovú sadzbu, no zároveň dá podmienky, že polovicu vkladu musí uložiť do fondu, z ktorého si účtuje rôzne poplatky za správu a výkonnosť. Banka tak zarobí viac, ako na termínovanom vklade a z klienta „vytlačí” viac peňazí na poplatkoch.

Odborníci pripomínajú, že keď už investovať, tak cez indexové fondy, ktoré majú v priemere vyššiu výkonnosť, ako väčšina podielových fondov. Lenže banky na Slovensku indexové fondy aktívne neponúkajú a orientujú sa skôr na svoje výnosy než na výnosy svojich klientov.

Vyššie výnosy v investičnom sporení

Práve na princípe indexových fondov je založené Across Investičné sporenie+ v Across Private Investments, ktorého zisky sú na rozdiel od sporenia na termínovaných účtoch alebo v podielových fondoch navyše oslobodené od dane z príjmu fyzických osôb. O tom, že rozdiely medzi výkonnosťou podielových a indexových fondov sú značné, svedčí aj porovnanie výkonnosti najlepších podielových fondov zameraných na americké akcie na slovenskom trhu. Kým napríklad indexový fond Amundi MSCI USA dosiahol za uplynulých päť rokov hrubú a zároveň čistú výkonnosť 106,5 %, Americký akciový fond od Tatra Asset Management len 75,3 % a U.S. Pioneer Fund od Pioneer Investments len 63,6 %. Po odpočítaní daní a zdravotných odvodov sú straty podielových fondov na indexové fondy ešte výraznejšie. Fond Tatra Asset Managementu sa prepadne na čistý výnos len 61 % a fond od Pioneeru len na necelých 45 %, čo nie je ani polovica výkonnosti indexového fondu.

Hybridné sporiace a investičné schémy majú podobný charakter ako kapitálové životné poistenie – finančné inštitúcie a sprostredkovatelia ich radi predávajú, lebo na nich vedia pekne zarobiť. Často však na úkor klienta…

Mário Skyba