Po tom, čo miliardár, úspešný podnikateľ a človek bez politickej minulosti Donald Trump vyhral americké prezidentské voľby, sa vynára otázka, či môžu byť podnikatelia automaticky úspešní aj v politike. Zmapovali sme niekoľko bohatých ľudí, ktorí zamiešali karty vo svetovom i lokálnom meradle. Úspech v biznise im nezaručil zároveň aj úspech v politike.

Na Slovensku je najznámejší príklad Andreja Kisku, ktorý sa stal prezidentom pred dvoma rokmi ako nezávislý občiansky kandidát. Predtým podnikal v splátkovom biznise a venoval sa aj charite. Pozrime sa ale do USA, kde Trump nie je jediný biznismen, ktorý uspel v boji o oválnu pracovňu.

Mediálni magnáti a priemyselníci

V minulosti boli úspešní podnikatelia aj iní americkí prezidenti pred nástupom do úradu. Napríklad Warren Harding získal úspech a bohatstvo ako majiteľ novín. Ako prezident bol známy tým, že vytiahol USA z povojnovej recesie, a to aj vďaka znižovaniu daní. Herbert  Hoover zasa šéfoval ťažiarenskej firme a postupne sa stal milionárom. Známy je jeho výrok: ,,Muž, ktorý nezarobí milión do štyridsiatky, nestojí za veľa.“ Sám však ako politik pohorel, keďže nastúpil do úradu na začiatku veľkej hospodárskej krízy a nepodarilo sa mu ju zmierniť. Bol skôr zodpovedný za jej ďalšie prehĺbenie. George Bush starší zase zbohatol na ropnom priemysle a až potom vstúpil do politiky. Žal úspechy najmä v medzinárodnej politike, keď za jeho éry skolaboval úhlavný americký rival – Sovietsky Zväz.

Neuspešní kandidáti

O americké prezidentské kreslo sa uchádzali aj ďalší úspešní podnikatelia. Ross Perot začal kariéru v IBM. Čoskoro založil vlastnú firmu Electronic Data Systems, vďaka ktorej  výrazne zbohatol. Kandidoval na prezidenta dva krát – v rokoch 1992 a 1996. Odborníci ho charakterizovali ako človeka, ktorý vedel presvedčiť voličov. Sľuboval, že vyrieši ich problémy lepšie, ako bežní politici, pretože je biznismen. Navyše ,,dokázal preklesliť ekonomické trendy do zrozumiteľných grafov a použiť ich v televízii oveľa skôr, ako to bolo bežné,“ tvrdí Susan MacManusová, profesorka politológie na University of South Florida. Perot si získaval voličov aj sľubmi, že vyrovná štátny rozpočet a vytiahne USA z dlhov. Na politiku sa však díval trocha zvrchu. Povedal: ,,V biznise majú ľudia zodpovednosť. Vo Washingtone nie je nikto zodpovedný za nič. V biznise sú ľudia posudzovaní podľa výsledkov. Vo Washingtone sa posudzujú podľa schopnosti znovuzvolenia.“

Mitt Romney, neúspešný kandidát na amerického prezidenta z roku 2012 zbohatol, keď pracoval pre konzultačnú firmu Bain & Company. Neskôr založil investičnú spoločnosť Bain Capital, ktorá získala známe retialové značky ako Domino’s Pizza, Staples či Toys “R” Us. Po čase sa z  Bain Capital stala jedna z úspešných svetových investičných firiem s kapitálom okolo 70 miliárd dolárov. Romney začal svoju politickú kariéru ako guvernér štátu Massachusetts v roku 2003. Krehkú ekonomiku štátu s vysokou nezamestnanosťou postavil za pár rokov na nohy. Keď začal svoje funkčné obdobie, rozpočet tohto amerického štátu bol skoro v 3-miliardovom deficite. Hoci poslanci boli väčšinou demokrati, znížil dane až 19-krát a dosiahol vyrovnaný rozpočet. Keď z úradu odchádzal zanechal v štátnej kase dvojmiliardovú rezervu na horšie časy. „Závislosť je smrtonosná pre iniciatívu a ochotu zobrať na seba riziko. Je čas skončiť so závislosťou na štáte,“ povedal Romney, ktorý dokázal urobiť v Massachusetts aj úspešnú reformu zdravotníctva.

V boji o moc však títo tvrdí biznismeni prehrali s protivníkmi, ktorí im a aj voličom radi pripomínali ich nepopulárne rozhodnutia z podnikania – napríklad prepúšťanie ľudí po prevzatí firiem.

Lokálny hráč

Michael Bloomberg uspel síce len v lokálnej politike ako starosta New Yorku, ale v dejinách mesta sa zapísal významným spôsobom. Tento bankár začínal podnikať ako partner investičnej firmy. Keď z nej odišiel založil inovatívny terminál pre obchodníkov na burze, neskôr známy pod jeho menom. Jeho prvým zákazníkom bola známa banka Merrill Lynch. New York Times o ňom v roku 2013 napísal: „Keď nastúpil do úradu, mal na starosti zničené mesto po útoku na Dvojičky, ľudia sa báli mesto navštevovať a rozpočet mesta bol v mínuse. Keď odišiel, New York navštevovalo viac ako 54 miliónov turistov, kriminalita sa znížila, doprava sa zlepšila a mestská kasa bola v pluse.“ V tohtoročných prezidentských voľbách o ňom média špekulovali, že by mohol kandidovať na kreslo v Bielom dome. Bloomberg to odmietol a kritizoval Trumpa za štvavú kampaň. Okrem iného konštatoval: ,,Ľudia, ktorí nemajú morálne zásady a hovoria to, čo je populárne, sú napokon tí, čo prehrávajú.“

Unikátna politická kariéra

Silvio Berlusconi zbohatol na médiách najmä na televízii. Vlastnil aj futbalový klub A.C. Miláno. Stal sa štvornásobných premiérom Talianska a najdlhšie vládnucim predsedom vlády v povojnovom Taliansku. Forbes ho v tomto roku radí do prvej dvestovky najbohatších ľudí sveta s majetkom vyše 7 miliárd dolárov. Biznis kariéru začal v stavebníctve, ale už na začiatku 70. rokov založil malú káblovú televíziu v Miláne. Bola to prvá súkromná televízia a žala úspech. Postupne sa stala národnou a pribúdali jej vysielacie kanále. Do politiky vstúpil v polovici 90. rokov. Odvtedy sa v nej – aj s prestávkami po škandáloch – udržal až do roku 2013. Spojenie podnikateľa a politika okomentoval trefne: „Čo spája môj podnikateľský a politický život? Sloboda.“

Mário Skyba