Dohodnúť stretnutie
Čaká umenie cenová bublina?
07. 12. 2017 Čas čítania: 5 min

Vo svete biznisu s umením padol ešte koncom novembra nový rekord, keď sa v dražbe predal obraz s názvom Salvator Mundi od Leonarda da Vinciho za 450 miliónov dolárov. Rekord doteraz držal Picassov obraz Les Femmes d’Algers, ktorý sa predal pred dvoma rokmi za 179 miliónov dolárov.

Odborníci na investovanie sa pýtajú, či tieto závratné sumy za umenie nie sú prehnané a nenaznačujú vznikajúcu cenovú bublinu. Známy investor Barry Ritholtz tvrdí, že jedna ,,uletená“ transakcia za obraz nie je známkou pokazeného trhu. „Bublina odráža skupinové šialenstvo, keď sa masy zbláznia z chamtivosti,“ píše Ritholtz vo svojom komentári pre agentúru Bloomberg. Tvrdí, že nákup Da Vinciho obrazu s názvom Salvator Mundi je len ojedinelou transakciou ultra boháča na malom a nízkom likvidnom trhu.

Šikovnosť aukčných spoločností

Obrazy od da Vinciho sú na aukciách umenia veľmi vzácne, pretože väčšina jeho diel je zavesená na stenách múzeií a galérii po celom svete. Obmedzená ponuka jeho diel podporuje dopyt po nich. Na druhej strane obrazy od Pabla Picassa, Andyho Warhola či francúzskych impresionistov sa na aukciách objavujú častejšie, a preto je ich cena nižšia. K vysokej cene predaného obrazu Krista Spasiteľa prispela aj šikovnosť aukčnej spoločnosti Christie’s. Tá vyhnala agresívnym marketingom cenu do závratných výšok. Umelecké dielo predávala s nálepkou „posledný da Vinci“.

Napokon k vysokej cene obrazu prispela aj zväčšujúca sa príjmová nerovnosť vo svete. Ritholtz tvrdí, že takú sumu by si nemohlo dovoliť zaplatiť ani jedno percento najbohatších ľudí. Dokázala by to iba stotina ultraboháčov zvyčajne z Ázie, kde je hlad po umeleckých dielach veľký. Táto príhoda podľa Ritholtza ukazuje na veľké ego ultraboháčov, ale nie na to, v akom stave je svetová ekonomika či na to, že akciový trh sa blíži k prehriatiu.

Medzi investormi hviezdi Basquiat

Hlad po vyšších výnosoch v časoch ultra nízkych úrokov však ženie investorov aj do alternatívnych komodít akými sú umelecké diela. Napríklad v roku 1984 sa obraz od súčasného umelca Jean-Michela Basquiata predal za 19 tisíc dolárov. V apríli tohto roka už za ten istý obraz nový majiteľ na aukcii zaplatil 110 miliónov dolárov. Zhodnotenie za 34 rokov je skoro 6000-percentné!

Problém s obrazmi je podľa odborníkov ten, že investori sa zaujímajú len o pár desiatok najžiadanejších autorov. Ich diela sú vzácne, a preto ich cena letí v posledných rokoch nahor. Medzi top hviezdy investorov patrí aj Basquiat.

Ďalší problém je, že na trhu s drahým umením je málo hráčov. „Títo autori sú atraktívni iba pre veľmi bohatých investorov, a tých je málo. Je ťažké premeniť pozorovateľov na kupcov,“ tvrdí pre americkú televíznu stanicu CNBC Magnus Resch, odborník na trh s umením. Navyše sekundárny trh s umením okrem zopár „blue chip“ autorov je veľmi slabo likvidný.

Výslednú cenu nemožno predvídať

Pri umení je problém aj to, že jeho ceny nie sú transparentné a predvídateľné. Na trhu už existujú aj mobilné aplikácie, ktoré po kliknutí na umelecké dielo ukážu jeho historické ceny, ale zozbierať relevantné dáta k oceneniu umeleckých diel je veľmi ťažké. „Veľa obchodov v tomto biznise sa totiž deje privátne, teda nie cez transparentné aukcie. 

,,Trh s umením je úplne neprehľadný a ťažko odhadnuteľný,“ tvrdí Madelaine D’Angelo, zakladateľka a šéfka startupu Arthena, ktorý umožňuje investorom vkladať peniaze do rôznych fondov zameraných na trh s umením. Táto firma robí kvantitatívny výskum z predajných dát, ktoré zozbiera z rôznych aukcií po celom svete. Jej cieľom je pritiahnuť na trh umenia viac hráčov, nielen boháčov. D’Angelo sľubuje investorom zaujímavé ročné výnosy, ktoré z dlhodobého horizontu môžu prekonať aj akciové indexy.

Celkový obrat na svetovom trhu s umením bol v minulom roku 64 miliárd dolárov. Kumulovaná ročná miera zhodnotenia za 15 rokov prekonala o jedno percento akcie v S&P 500 indexe. Napríklad cena obrazov impresionistu Clauda Moneta narástla za posledných 10 rokov o 133 percent.

Menej známi vyjdú lacnejšie

Investovať sa dá aj menej peňazí do menej známych súčasných umelcov, zvyčajne cez nákupy ich diel priamo na ich výstavách. Riziko je tam vyššie, ale zhodnotenie býva tiež vysoké, ak sa staví na správneho „koňa“.

O tom, že investori do umenia radi riskujú, svedčia aj čísla z predajov. Tržby z výstav vzrástli v roku 2016 na 13,3 miliárd dolárov, čo je nárast o 57 percent oproti roku 2010, tvrdí prieskum Art Basel a UBS.

Vložiť kapitál do začínajúceho umelca však môže byť dlhodobá investícia. Návratnosť sa môže rátať na roky až desaťročia. Mnohí investori sú však zároveň aj zberatelia a nepozerajú sa až tak na rýchlu návratnosť kapitálu. Budujú si zbierku a tá môže mať časom vyššiu hodnotu ako jednotlivý obraz.

Investovanie do začínajúcich umelcov je ako investovanie do technologického startupu cez venture capital. „Rozdiel je  tom, že umelec nemá žiadne účtovníctvo, cash flow či iné finančné údaje, ktoré by vám pomohli odhadovať reálnu cenu jeho diel,“ tvrdí Mac MacLellan, prezident Northern Trust Wealth Management v komentári pre CNBC.

Jozef Ryník