Veľkou dôchodkovou reformou vznikol v roku 2003 po vzore nemeckého systému slovenský 3-piliérový variant. Priebežný systém medzigeneračného prerozdelenia (pracujúci svojimi odvodmi platili dôchodky aktuálnym dôchodcom) tak vystriedal zásluhový model postavený na troch samostatných pilieroch. Myšlienka založená na vlastnej zodpovednosti sporiteľov mala napomôcť dlhodobej udržateľnosti systému, ale aj zvýšiť koncové dôchodky. Ani po takmer 20 rokoch nie je úplne jasné, či to tak bude. Preto má väčší zmysel spoľahnúť sa sám na seba – formou dobrovoľného sporenia na vlastný dôchodok. K 3. pilieru pribudli aj iné formy sporenia na dôchodok, ktoré označujeme za 4. pilier. Ako si ale vybrať správnu cestu k vyššiemu dôchodku? Ako sa vyznať v spleti podmienok a rozdielov medzi jednotlivými piliermi?

Prvý a druhý pilier

Priebežný 1. pilier spolu s kapitalizačným 2. pilierom tvoria základný systém dôchodkového zabezpečenia. Výška finálneho dôchodku tak v 2. pilieri závisí od výšky úspor každého sporiteľa, teda od výšky príspevkov a ich zhodnotenia. Vaše 18-percentné odvody na dôchodkové zabezpečenie si vstupom do 2. piliera možno rozdeliť, aktuálne v pomere 12,75 % do prvého a 5,25 % do druhého piliera. Problémom 2. piliera je jeho „napojenie” na rozpočet Sociálnej poisťovne. Čím viac si odkladáme do 2. piliera, tým väčší je jej deficit, ktorý treba rok čo rok zaplátať z iných zdrojov. Nie je to len problém Slovenska, príkladov, ako to môže dopadnúť, je viacero, stačí sa pozrieť za hranice. Pred niekoľkými rokmi postavila vláda v Maďarsku sporiteľov v 2. pilieri pred ťažkú voľbu. Alebo stratia nárok na dôchodok z 1. piliera, alebo zrušia svoje sporenie v 2. pilieri. Vláde sa tak efektívne podarilo znárodniť 2. pilier. Poľsko sa v roku 2014 rozhodlo vyriešiť problémy s dlhovou brzdou obdobne. Úspory vo výške 40 mld. eur nenávratne zmizli v štátnom rozpočte. Síce sa podarilo znížiť štátny dlh o viac ako 8 %, ale miliónom sporiteľov ostali len oči pre plač. Dlhodobý problém zvyšovania počtu dôchodcov pri paralelnom znižovaní počtu ľudí v produktívnom veku bude čoraz viac tlačiť aj na Slovensku na udržateľnosť systému, preto spoliehať sa na „štátom generovaný” dôchodok nemusí byť múdre.

Tretí pilier

Okrem 1. a 2. piliera, ktoré sú postavené najmä na povinných príspevkoch, vytvoril štát priestor aj na dobrovoľné sporenie. V súčasnosti štyri doplnkové dôchodkové spoločnosti (ďalej len „DDS“) ponúkajú riešenia pre viac ako 850-tisíc sporiteľov. Zákon nastavuje podmienky pre každú spoločnosť rovnako, umožňuje lacné prestupy medzi DDS-kami, „núti“ zamestnávateľov, aby nebránili sporiť novému zamestnancovi vo svojej pôvodnej DDS-ke, nastavuje (pomerne vysoký) maximálny strop poplatkov, ktoré si DDS-ky môžu pýtať za svoje služby. Zároveň motivuje zamestnávateľov prispievať svojmu zamestnancovi do sporenia tým, že príspevky sú oslobodené od sociálnych odvodov a k tomu pridáva malý daňový bonus pre sporiteľa. Na čo však zákon nemyslí, je spôsob, akým sa o úspory majú starať jednotlivé DDS-ky. A práve tu nastáva problém. Tretí pilier je známy svojou nízkou efektívnosťou, dlhodobo podpriemernými výkonnosťami v porovnaní s výsledkami tretích pilierov v iných krajinách a vysokými poplatkami. Osobitným problémom je „zhodnocovanie“ úspor vo výplatných fondoch, či neprispôsobovanie investičnej stratégie potrebám sporiteľa. Problém je dokonca taký veľký, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny  sa zamýšľalo nad zvýšením efektívnosti práve povinným zavedením indexových fondov, naviazaním odmeny na ich výkonnosť či úpravou investičnej stratégie podľa veku sporiteľa.

Štvrtý pilier

Na trhu sa pomaly objavujú aj iné riešenia pre dôchodkové sporenie, ktoré prinášajú to, čo chýba sporeniu v 3. pilieri: efektivita riadenia, nižšie poplatky, nulové zdanenie výnosov. Jedným z príkladov takéhoto sporenia je Across Dôchodkové sporenie+. Systémy sporenia v 4. pilieri spravidla využívajú akciové a dlhopisové diverzifikované indexové fondy. Pri správnom nastavení zabezpečia vyšší reálny doplnkový dôchodok pre zamestnanca než ponúka 3. pilier. Žiaľ, zamestnávatelia sa prevažne pozerajú na dôchodkové zabezpečenie optikou, ktorá nepresahuje ich vlastné náklady. Pri záujme o sporenie je dnes cítiť, že chýba zdanlivo najdôležitejšia výhoda – odvodovo zvýhodnený príspevok zamestnávateľa. Aj preto vzniká celoeurópska iniciatíva osobného dôchodkového produktu tzv. PEPP (Pan-European Pension Product).

Celoeurópsky osobný dôchodkový produkt

Všetky uvedené princípy efektívneho sporenia na dôchodok považuje za dôležité aj Európska únia. Preto v roku 2020 vytvorila rovnaké pravidlá pre dôchodkové sporenie v celej Európe. Od tohto roka všetky dôchodkové a investičné spoločnosti, ktoré splnia podmienky transparentnosti, digitalizácie, prevoditeľnosti a flexilibity, môžu registrovať svoj produkt ako PEPP. K týmto pravidlám na kvalitu sporenia môžu lokálne vlády primiešať výhody daňovej úľavy a príspevky zamestnávateľa. Sporiteľ, ktorý si vyberie sporenie s pečiatkou PEPP, bude mať istotu, že si vybral efektívne sporenie. Pre trh s dôchodkovým sporením to bude predstavovať doslova revolúciu. Zvýšením možností pre sporiteľa a zjednodušením celého procesu sa zvýši konkurencia na trhu s dôchodkovým sporením, z čoho budú mať najväčší prínos samotní sporitelia. Pomerne neefektívne sporenie v 3. pilieri by mohol už v najbližších rokoch vystriedať lacnejší a výnosnejší variant.

Výhody a nevýhody sporenia v jednotlivých pilieroch

Prehľad parametrov štyroch pilierov dôchodkového systému na Slovensku

Igor Gogoľ
Produktový manažér Across Private Investments