Nórsko je pre mnohých krajina fjordov, krásnej prírody a majstrov sveta v behu na lyžiach. Málokto však vie, že ide o jednu z najbohatších európskych krajín. V minulosti to však bolo inak. Žili tu prevažne rybári pracujúci v poľnohospodárstve. V 60. rokoch minulého storočia sa všetko zmenilo, keď Nóri objavili podmorské ložiská ropy. Čierne zlato následne predávali a získané peniaze efektívne investovali. Do infraštruktúry, do rozvoja priemyslu a v neposlednom rade do finančných trhov…
Nóri založili štátny investičný fond, v ktorom zhodnocovali nielen peniaze z predaja ropy. Dnes v ňom pripadá na každého obyvateľa 200 000 eur. Nórov je vyše 5 miliónov, podobne ako Slovákov. Tu však podobnosť končí… Predstavte si, že by naša vláda spravovala fond, v ktorom by mal každý Slovák takýto obnos peňazí. Pravdepodobne by peniaze skončili v zlatých tehličkách, vo vreckách vládnych kamarátov alebo na kontách spriaznených firiem v daňových rajoch. Hlavným východiskom pre rast nórskeho bohatstva bola ropa, avšak správne spravovanie získaných peňazí im zabezpečilo zveľadenie tohto majetku aj pre nasledujúce generácie.
Základ nórskeho bohatstva spočíva v rope a v dobrom spravovaní získaných peňazí.
Ropa a cestovný ruch dostali ťažký úder
Nórska ekonomika je postavená na niekoľkých nohách. Viac ako 20 % HDP tvorí ťažba a predaj ropy, ďalej to je výroba a predaj zariadení – najčastejšie ide o lode. Druhým silným odvetvím je rybolov a potravinárstvo. Vyzdvihnúť treba aj finančný sektor a finančné služby. V neposlednom rade prispieva do štátneho rozpočtu aj turistický ruch. Turistov priťahuje hlavne nádherná a jedinečná príroda.
S pandémiou však prišli ťažké časy. S tým, ako sa znížila svetová mobilita obyvateľstva a letecké spoločnosti uzemnili lietadlá, výrazným spôsobom poklesol dopyt po rope. Viedlo to k zníženiu jej cien, čo Nórom spôsobilo značné finančné škody. Vyťaženú ropu nemali komu predávať a ak ju aj predali, získali menej peňazí ako pred pandémiou. Druhou ranou pre nórsku ekonomiku bolo zatváranie hraníc a obmedzenie cestovného ruchu Turisti odkladajú návštevu Nórska na neurčito. Hotely zívajú prázdnotou…
Nórskej ekonomike spôsobila pandémia nemalé škody, čo sa premietlo na marcovom poklese miestneho akciového indexu o viac ako 30 %. Nórska koruna voči euru oslabila o vyše 20 %. Na situáciu v ekonomike následne reagovala nórska centrálna banka, ktorá po vzore amerického Fedu znížila sadzby na 0 % z pôvodných 0,75 %. Toto zníženie má pomôcť naštartovať ekonomiku, zvýšiť úverovanie a domácu spotrebu. To sa nateraz čiastočne darí.
Výrazne lepší predpoklad na zotavenie
Nórska ekonomika by sa mohla zotavovať rýchlejšie ako európska, a to hneď z niekoľkých dôvodov. Vládny dlh voči HDP je na úrovni 40 % HDP, čo vytvára zásadný priestor na nové stimulovanie ekonomiky v prípade, že to vláda vyhodnotí ako potrebné. Tým, že krajina nie je v EÚ ani v eurozóne, prijímanie ozdravných opatrení môže byť rýchlejšie a ich implementácia prinesie skoršie výsledky. Pred pandémiou bola centrálna banka v cykle zvyšovania sadzieb, rovnako ako centrálna banka v USA. Naproti tomu sa ECB od poslednej krízy v roku 2008 k zvyšovaniu sadzieb neodhodlala.
Inflácia rastie v Nórsku výrazne rýchlejšie ako v eurozóne. Celková inflácia v eurozóne bola za august – 0,3 % a jadrová inflácia na úrovni 0,2 %, teda najnižšie za posledných 10 rokov. ECB je tak bližšie k novým stimulom. Naproti tomu, nórska inflácia je 1,7 % a jadrová dokonca prekračuje inflačný cieľ 2 %, aktuálne dosahuje 3,7 %. Nórska centrálna banka je bližšie k uťahovaniu monetárnej politiky.
Tieto skutočnosti by mohli viesť k ďalšiemu posilneniu nórskej koruny voči euru. So znižovaním počtu infikovaných bude ekonomika zrýchľovať ešte viac – vďaka dopytu po rope a obnove turistického ruchu. Investori tak môžu ťažiť nielen z rastu akcií na predpandemické úrovne, ale aj z posilňovania nórskej koruny voči euru. V tomto prípade môže menové riziko hrať v prospech investorov a pripísať im ďalšie percentá k zhodnoteniu investícií.