„Je tam vôbec niekto?“ pýtajú sa Francúzi po odchode už piateho premiéra za posledné dva roky. Trhy odpovedali číslami: výnos 10-ročných dlhopisov sa priblížil k 3,6 % a rozdiel voči nemeckým dlhopisom vzrástol na 0,9 %. Bežne sa francúzska riziková prirážka pohybovala okolo 0,2 % na 10-ročných štátnych dlhopisoch. Teraz prakticky narástla štvornásobne. Vyššie výnosy odrážajú obavy, že vláda pri hrozbe rozpočtového provizória nezvládne dlh, pričom deficit by mohol vystreliť až k 6 % HDP.
Rozpočet je kľúčová premenná. Ak sa poslanci do 13. októbra nedohodnú, kabinet siahne po špeciálnom zákone a prenesie minuloročné výdavky – čo nafúkne sociálne a zdravotné položky aj úroky. Reálne škrty by tak padli najmä na obranu, ktorá by prišla o 3,5 miliardy eur plánovaných na rok 2026.
Trhy žiadajú jediné – jasnú trajektóriu poklesu deficitu. Takýto plán by vrátil dôveru investorov a odvrátil ďalšie zníženie kreditného skóre, teda posúdenia schopnosti krajiny splácať záväzky. Medzitým je ohrozený aj rast HDP v roku 2026. Francúzsky think- tank OFCE odhaduje jeho spomalenie o 0,5 % oproti predpokladom z júna minulého roka, najmä pre eróziu dôvery zahraničných investorov a domácností. Tie v prvom kvartáli odložili rekordných 91 miliárd eur úspor, čo znamená, že obyvateľstvo šetrí, pretože sa pripravuje na horšie časy a odkladá spotrebu. To sa ale negatívne podpíše pod hospodársky rast.
Rozdiel výnosov oproti nemeckým dlhopisom, aktuálne 0,9 %, zostáva na hodnotách nevidených od roku 2012. Vyššie úroky platí štát – a v konečnom dôsledku daňový poplatník. Ak príde nový mandát a jasné poradie krokov, tlak sa uvoľní, riziko klesne a úroky tiež. Kým však bude napätie rásť, Francúzsko bude musieť platiť rizikovú prémiu za čas.
