Napätie okolo Iránu a rast cien ropy už nie sú len témou pre obchodníkov na burze. Podľa OECD sa zdraženie cien energií premietne do slabšieho hospodárskeho rastu eurozóny a do rastu inflácie. Tá by podľa predikcií mala v eurozóne poskočiť z aktuálnych 1,9 % až na úroveň 2,6 %, čo je stále vyššie, než by si Európska centrálna banka želala v stabilnom prostredí. Výsledkom bude s najväčšou pravdepodobnosťou nárast úrokových sadzieb. Podľa odborníkov z Across Private Investments by za týchto okolností mohli úroky porásť o 0,25 % až 0,50 %. Slováci by sa tak mali pripraviť nielen na drahšie tankovanie, ale aj bývanie. Zbystriť by však mali aj investori.
Americko-iránsky konflikt zasiahne ekonomicky de facto celý svet. Nové odhady OECD ukazujú, že energetický šok z Blízkeho východu môže zvýšiť infláciu v USA v roku 2026 až na 4,2 %, pričom ešte v roku 2025 bola na úrovni 2,6 %. To je prudké zrýchlenie. Zároveň OECD zhoršila výhľad aj pre širšiu skupinu krajín. Inflácia v G20 má v roku 2026 dosiahnuť približne 4,0 %, čo je o 1,2 percentuálneho bodu viac, než sa čakalo ešte v decembri. Hoci na budúci rok sa má spomaliť na 2,7 %, no aj to je vyššie, než sa pôvodne predpokladalo.
Pre Slovensko je dôležité najmä to, čo sa deje v Európe. Ekonomický rast v eurozóne budepodľa OECDpomalý, región porastie len o 0,8 %. Popri tom sa však počíta s vyššou infláciou. Tá je aktuálne na úrovni 1,9 %, no očakáva sa jej rast až na úroveň 2,6 %, čo je stále vyššie, než by si Európska centrálna banka želala v stabilnom prostredí.
„Slabý rast a stále zvýšená inflácia sú nepríjemná kombinácia. Znamenajú, že priestor na rýchle zlacňovanie úverov sa zmenšuje. Výsledkom bude s najväčšou pravdepodobnosťou nárast úrokových sadzieb, a to o 0,25 % až 0,50 % v priebehu tohto roka. Slováci by sa tak mali pripraviť nielen na drahšie tankovanie, ale aj bývanie. Hypotéky by mohli zdražieť aj o stovky eur ročne,“ hovorí Jakub Timčák, analytik Across Private Investments.
Pri 30-ročnej hypotéke vo výške 100 000 eur vychádza mesačná splátka pri úroku 3,63 % približne na 456 eur. Ak sadzba stúpne o 0,5 percentuálneho bodu na približne 4,13 %, mesačná splátka sa zvýši asi na 485 eur. Rozdiel je teda približne 29 eur mesačne.
Pri hypotéke 150 000 eur by mesačná splátka stúpla približne zo 684 eur na 727 eur, teda asi o 43 eur mesačne. Aj takýto nárast už vie citeľne zasiahnuť rodinný rozpočet a pripraviť Slovákov o stovky eur ročne.
Zbystriť by mali aj investori
Nejde však len o domácnosti. Vyššie sadzby zdražujú aj úvery firmám. Tie potom menej investujú, opatrnejšie prijímajú nových zamestnancov a časť vyšších nákladov prenášajú do cien. Preto sa energetický šok nešíri ekonomikou len cez benzín, ale aj cez úroky, mzdy a konkurencieschopnosť firiem. Pre investorov tak vzniká prostredie, ktoré si vyžaduje väčšiu opatrnosť aj strategické rozhodovanie. Odborníci odporúčajú väčšiu diverzifikáciu portfólia, postupné investovanie a dôraz na kvalitu – teda fokus na firmy s nízkym zadlžením a stabilnými cash flow. Zaujímavou voľbou môžu byť aj nástroje chrániace pred infláciou.
„Rast úrokových sadzieb znižuje atraktivitu rizikovejších aktív a zároveň zvyšuje výnosy konzervatívnejších nástrojov, ako sú dlhopisy či fondy peňažného trhu. V čase ekonomického spomalenia sa okrem toho darí stabilným sektorom, ako sú zdravotníctvo, energetika alebo základné spotrebné tovary, ktoré sú menej citlivé na výkyvy hospodárskeho cyklu. Na tieto oblasti by investori mali cieliť, ak chcú v čase neistoty chrániť svoj kapitál,“ dodáva Dominik Hapl, portfólio manažér Across Private Investments.
