Objem peňazí, ktoré držia v dlhopisoch ľudia žijúci na Slovensku, sa z roka na rok zvyšuje. Len do konca septembra minulého roka v nich podľa dát NSB mali viac ako 5 miliárd eur, pričom medziročne táto suma vzrástla o zhruba 700 miliónov.* Prieskum Across Private Investments na reprezentatívnej vzorke navyše ukázal, že dlhopisy má vo svojom portfóliu zhruba štvrtina slovenských investorov. Takouto formou zároveň zhodnocujú v priemere 35 % z celkového objemu svojich investícií. Podľa analytikov Across Private Investments zrejme ostanú dlhové cenné papiere v hľadáčiku investorov aj tento rok. Hoci je dlhopis efektívny nástroj, ktorý poskytuje stabilný výnos prekonávajúci mieru inflácie, Across Private Investments odporúča investorom, aby si vždy dôkladne preverili emitenta.
V prospech dlhopisov hrá makroekonomika
Dlhopisy sa tešia na Slovensku čoraz väčšej obľube a objem prostriedkov v nich medziročne rastie. Na konci tretieho kvartálu 2025 mali ľudia žijúci na Slovensku v dlhopisoch s dlhodobou splatnosťou vyše 5,05 miliardy eur, pričom v treťom kvartáli 2024 to bolo vyše 4,36 miliardy eur.* Dokladujú to dáta NBS. Z prieskumu 2muse pre Across Private Investments, realizovanom na reprezentatívnej vzorke Slovákov, tiež vyplynulo, že dlhopisy, okrem iných investičných nástrojov, má vo svojom portfóliu zhruba štvrtina slovenských investorov. Majú v nich 35 % z celkového objemu svojich investícií. Podľa predikcií analytikov ostanú dlhopisy stabilným jadrom portfólia kvôli svojim výnosom aj tento rok. Okrem toho, že ide o investičný nástroj s predvídateľným výnosom, podmienky pre rast objemu investícií do dlhopisov vytvára aj makroekonomika. „V prospech dlhopisov hrá viacero faktorov – stabilizujúce sa úrokové sadzby v Eurozóne, predpoklad poklesu sadzieb v USA, miera inflácie na Slovensku aj v Eurozóne či zvýšenej makroekonomickej neistoty. Dlhopisy v takomto prostredí dokážu poskytovať predvídateľný a stále relatívne atraktívny výnos a znižovať celkové kolísanie portfólia, pre ktoré sú stabilizačným prvkom,“ hovorí Andrej Rajčány, Chief Investment Officer Across Private Investments.
Koľko percent portfólia by malo byť v dlhopisoch?
V prostredí nízkeho úročenia na vkladových produktoch a termínovaných účtoch sú dlhopisy jedným z efektívnych nástrojov ako ochrániť peniaze pred stratou kúpnej sily a prekonať mieru inflácie. Tá za minulý rok na Slovensku dosahovala v priemere 4 %,** pričom výnosy napríklad z medzinárodných korporátnych dlhopisov dosiahli 9 %, štátne dlhopisy rozvíjajúcich sa trhov si pripísali 10 % a globálne dlhé štátne dlhopisy 4 %. To, koľko percent portfólia by mali dlhopisy tvoriť, záleží od investičného cieľa, horizontu a tolerancie rizika. „U konzervatívnych investorov môžu byť z dlhopisov zložené aj tri štvrtiny portfólia. Ide najmä o ľudí, ktorí uprednostňujú stabilitu, pravidelný príjem a ochranu kapitálu. Pri vyváženom profile sa podiel dlhopisov typicky pohybuje okolo 30–50 %. Takéto rozdelenie umožňuje kombinovať rastový potenciál akcií s tlmiacim efektom dlhopisov na volatilitu a u dynamický investorov s dlhým horizontom tvoria dlhopisy zvyčajne desatinu portfólia. Ich úloha tu nie je maximalizovať výnos, ale skôr stabilizovať portfólio a poskytnúť likviditu v období trhových poklesov,“vysvetľuje Dominik Hapl, analytik Across Private Investments.
Dôveryhodnosť emitenta
Výhodou dlhopisov je aj širšia škála možností výberu. Korporátne dlhopisy zvyčajne ponúkajú vyšší výnos, investori by si však mali vždy preveriť emitenta. „Investor musí mať istotu, že jeho investícia je v dobrých rukách a že v termíne splatnosti bude vyplatená celá jeho investícia vrátane dohodnutého výnosu. Z toho dôvodu je potrebné pozrieť sa na doterajšie dosiahnuté výsledky spoločnosti, na jej postavenie na trhu, históriu splatených dlhopisov a na to, či bude mať v budúcnosti z čoho plniť svoje záväzky. Ak investor nie je natoľko skúsený, aby si emitenta dokázal preveriť sám, odporúčame obrátiť sa na odborníka, ktorý mu pomôže zorientovať sa na kapitálovom trhu, alebo vstupovať do široko diverzifikovaných dlhopisových riešení, čo minimalizuje riziko chybného rozhodnutia,“ uzatvára Dominik Hapl.
