Ropa Brent sa po úderoch na Irán vyšplhala ku 100 dolárom za barel, takmer o 50 % vyššie než pred konfliktom. Teherán pritvrdil v Hormuzskom prielive, ktorým preteká približne pätina svetových ropných tokov a trh zrazu rieši nie otázku „či“, ale „ako dlho“ bude doprava obmedzená. Čím dlhšie to potrvá, tým viac sa drahá energia preleje do cien a nálady spotrebiteľov.
Ekonomický odkaz je pritom pomerne priamy. V prieskume medzi ekonómami si 68 % myslí, že ak sa ropa udrží pri 100 dolároch do konca roka, zrazí rast amerického HDP aspoň o 0,25 až 0,5 percentuálneho bodu oproti scenáru s ropou okolo 75 dolárov. Viacero odborníkov upozorňuje, že mesačná blokáda by bola „veľká vec“ a viedla by k zníženiu prognóz rastu.
Najcitlivejšia je inflácia, a teda aj Fed. Základná inflácia PCE je okolo 2,8 % a už roky je nad 2 % cieľom. Viac než 80 % respondentov čaká, že ropa pri 100 dolároch zvýši celkovú infláciu aspoň o 0,25 až 0,5 bodu, čo centrálnej banke sťaží znižovanie sadzieb. Trh už počíta s tým, že Fed sadzby podrží v pásme 3,5 až 3,75 % a ďalší pokles sa posunie.
Zároveň prichádza slabší obraz rastu, kde ekonomika v závere 2025 rástla len tempom 0,7 % a vo februári ubudlo 92-tisíc pracovných miest. Drahá ropa tak neprichádza do silnej expanzie, ale do momentu, keď sa spomaľuje práca aj spotreba. Ak sa konflikt rýchlo neupokojí, riziko je jednoznačné, teda vyššie ceny, slabší rast a Fed, ktorý bude čakať dlhšie.
