Slovenské domácnosti držia v hotovosti a na bankových vkladoch približne 50 miliárd eur, ktoré sa takmer vôbec nezhodnocujú. Na jednu domácnosť to predstavuje zhruba polovicu jej majetku. Podiel takto držaných prostriedkov s minimálnym zhodnotením je na Slovensku výrazne vyšší, než je priemer v EÚ. Naopak, v investovaní sme na chvoste. V zodpovednejšom prístupe k zhodnocovaniu voľných peňazí predbehlo našu krajinu aj Česko. To zároveň patrí k tým európskym krajinám, kde ľudia investujú výrazne viac. Slovensko sa okrem toho radí medzi najhoršie krajiny, aj čo sa týka objemu finančného majetku na osobu. Vyplýva to zo zistení a analýz Across Private Investments.
V porovnaní s Európou, kde aktíva domácností v priemere obsahujú významnú časť akcií a investičných fondov, Slováci stále preferujú hotovosť a vklady ako hlavné zložky svojho majetku. Podľa posledných údajov Eurostatu držia domácnosti na Slovensku stále okolo 50 miliárd eur na bežných účtoch a vkladových produktoch či v hotovosti.* Vyšší podiel takto držaných prostriedkov majú len Gréci, Cyperčania, Poliaci a Malťania a naopak, na najmenej peňazí v hotovosti a na vkladových produktoch držia Dáni, Švédi či Holanďania.
„Slovensko patrí medzi krajiny, kde domácnosti držia v hotovosti a bankových vkladoch vyše 45 % svojho majetku. Podiel „currency and deposits“ je u nás na výrazne vyšší, než priemer EÚ, ktorý je na úrovni 30 %.** Naopak, investície do kapitálových trhov tvoria len menšiu časť finančného majetku domácností, pričom výraznú váhu majú ešte poistné produkty a dôchodkové schémy. Je v poriadku mať na bežnom účte základnú finančnú rezervu, ktorá by mala dosahovať výšku troj- až šesťmesačných výdavkov domácnosti. No rozhodne by tam nemali ostať ležať peniaze, ktoré majú v budúcnosti slúžiť ako zabezpečene na dôchodok či finančné zabezpečenie pre deti alebo rodinu,“ hovorí Andrej Rajčány, Chief Investment Officer Across Private Investments.
Úročenie na bežných účtoch je totiž na Slovensku často len v stotinách percent, teda blízko nule a na sporiacich či terminovaných účtoch sa zvyčajne takisto pohybuje hlboko pod úrovňou inflácie. Inflácia v našej krajine je pritom vyššia ako priemer eurozóny. Podľa prognóz NBS by mala tento rok dosiahnuť okolo 3,6 % a v budúcom roku by mala byť len o málo nižšia. Zhodnocovanie majetku na bežných a vkladových účtoch tak zaostáva za rastom cien v ekonomike apeniaze postupne strácajú na hodnote.
Investujeme menej ako Česi aj ako západné krajiny, máme aj menej majetku
Najefektívnejším spôsobom, ako peniaze zhodnotiť nad úroveň inflácie, je investovanie. Suverénne najviac majú zainvestované Estónci, kde kapitálové investície tvoria približne 60 % finančného majetku domácností, ale takmer polovicu svojho majetku majú v akciách či vo fondoch aj ľudia žijúci v severských krajinách, v krajinách Beneluxu a dokonca aj Česi.
Slováci sa však v investovaní radia skôr na chvost rebríčka v rámci európskych krajín. Prostredníctvom investovania zhodnocuje svoje peniaze okolo 20 % našincov. Vo finančných nástrojoch majú podľa Eurostatu asi štvrtinu svojich prostriedkov. V dlhových cenných papieroch držia dokopy vyše 4 miliardy a v akciách a vo fondoch okolo 25 miliárd eur.* V prístupe k zhodnocovaniu voľných prostriedkov sa tak Slovensko prikláňa skôr ku krajinám východnej a juhovýchodnej Európy. Ak chce naša krajina dobiehať vyspelé krajiny Európy, bez výraznej zmeny investičného správania domácností to nepôjde.
„Začať investovať môže byť cestou, ako nielen ochrániť, ale aj budovať majetok v dlhodobom horizonte. Investície do finančných nástrojov môžu dlhodobo prinášať vyššie výnosy než bežné vklady a pravidelné investovanie (napr. mesačné odkladanie a reinvestovanie výnosov) umožňuje rast investícií exponenciálne v čase. Dôležité je začať, pokojne aj s malými sumami. Aj nižšie, no pravidelné investície môžu časom výrazne narásť. Základom je nastaviť si cieľ, investičný horizont, pochopiť vzťah medzi výnosom a rizikom, zvoliť si vhodný finančný nástroj a diverzifikovať portfólio,“ dodáva Dominik Hapl, analytik Across Private Investments.
Slovensko patrí podľa verejne dostupných zdrojov ku krajinám EÚ s najnižšou výškou majetku na osobu po odpočítaní dlhov. Podľa verejne dostupných štatistík dosahoval sumu menej ako 10-tisíc eur na osobu. Celoeurópske čísla sú pritom podstatne vyššie, susedné Česko má napríklad priemer takmer 32-tisíc eur.*** A hoci na výšku majetku vplýva množstvo ekonomických faktorov, nechať voľné financie znehodnocovať na bežných účtoch nenapomáha ani rastu majetku, ani dobiehaniu zvyšku Európy.
* Households_-_statistics_on_financial_assets_and_liabilities-Annex_NA2025.xlsx
***https://www.allianz.com/content/dam/onemarketing/azcom/Allianz_com/economic-research/publications/allianz-global-wealth-report/2024/2024-09-24-Allianz-Global-Wealth-Report.pdf
