Donald Trump vo svojom prejave o stave Únie pritvrdil voči Iránu a otvoril dvere ďalšej eskalácii. Tvrdí, že Teherán sa opätovne snaží rozbehnúť program jadrových zbraní, a to v čase, keď Spojené štáty posilňujú námorné aj leteckú sily na Blízkom východe. Zároveň sa majú už o dva dni uskutočniť kľúčové rokovania v Ženeve, ktoré môžu rozhodnúť o tom, či sa napätie zmierni, alebo sa posunie do ďalšej fázy.
Z pohľadu finančných trhov je podstatné, že geopolitika sa čoraz výraznejšie prelína s ekonomikou. Trumpov takmer dvojhodinový prejav bol zároveň obhajobou tvrdšieho kurzu aj na domácej pôde. Infláciu označil za „prudko klesajúcu“, no ceny sa stále pohybujú nad dvojpercentným cieľom Fedu, čo udržiava citlivosť na sadzby a výnosy dlhopisov. Keď sa k tomu pridá riziko konfliktu, investori zvyčajne požadujú vyššiu rizikovú prirážku.
Signálom je aj obchodná politika. Prezident okolo polnoci zaviedol dodatočné desaťpercentné globálne clá na inom právnom základe, čím zdvojnásobil tlak na clá aj po tom, ako súd spochybnil časť jeho núdzových právomocí. Takýto krok vytvára neistotu pre firmy plánujúce dodávky a zároveň zvyšuje riziko, že sa náklady opätovne prelejú do cien.
Výsledok tak stojí na dvoch neznámych naraz. Po prvé, či sa rokovania s Iránom posunú smerom dopredu a po druhé, či sa podarí udržať stabilný rámec pravidiel pre obchod a menovú politiku. Kým sa tieto otázky nevyjasnia, trh bude reagovať viac na titulky než na dlhodobé modely.
