Ropa Brent sa včera pohybovala okolo hranice 100 dolárov za barel a uzatvárala približne pri 104,5 dolára. Trh tak už neoceňuje len samotný konflikt, ale aj chaos okolo toho, či sa situácia upokojuje alebo ďalej eskaluje.
Najcitlivejším bodom zostáva Hormuzský prieliv, cez ktorý prechádza približne pätina svetových ropných tokov. Keď sa tento kohútik čo i len čiastočne priškrtí, do cien sa okamžite vracia riziková prirážka.
V tejto fáze je však rovnako dôležitý aj iný faktor, a to dôveryhodnosť. Trump podľa vlastných slov pôvodne očakával rýchly zlom, dokonca scenár kapitulácie v horizonte 72 hodín. Realita sa zmenila na zmes hrozieb, popieraní a ponúk na rokovania.
V priebehu približne 36 hodín sa tón vie otočiť od sľubu „sily“ k tvrdeniu o „dobrých a produktívnych rozhovoroch“, pričom druhá strana často popiera, že sa vôbec rokovalo. Pre trhy je to problém, pretože plán A aj plán B sa menia podľa momentálnej nálady.
Irán pritom nemusí vyhrať vojensky. Stačí, ak si udrží páku na energiu, a tým aj schopnosť tlačiť na ceny ropy, palív a dopravy. Priame aj nepriame rokovania sa v takom prostredí ľahko menia na skúšku nervov, nie na jasnú cestu k riešeniu. Čím dlhšie trvá neistota, tým viac bude trh veriť, že 100-dolárová ropa nie je výnimočný výstrel, ale nová pracovná úroveň.
Dlhodobý účet je širší než len cena benzínu. Spája sa tu tlak na spojencov, slabnúca dôvera v americké vedenie a vyššia pravdepodobnosť ďalších pretekov v zbrojení. To mení priority štátov aj investorov a zvyšuje cenu kapitálu aj poistenia. Ak sa raz dôvera v prostredí medzinárodných trhov vyparí, návrat k normálu a oprava býva pomalšia než samotná deštrukcia.
