Tento týždeň sme videli opäť niekoľko dôležitých trhových udalostí. Od sabotáže plynovodu Nord Stream I a II, cez paniku penzijných fondov vo veľkej Británii, až po nové dáta európskej inflácie, ktoré pre september ukázali 10 % medziročný nárast cenovej hladiny.
TÝŽDEŇ V SKRATKE
Aj napriek súčasným snahám centrálnych bánk skrotiť infláciu agresívnym nárastom úrokových sadzieb sa im to zatiaľ nedarí. Nové čísla septembrovej inflácie v Eurozóne ukázali medziročný rast cenovej hladiny na úrovni 10 %, pričom očakávaný rast bol 9,7 % z minulomesačných 9,1 %. Jadrová inflácia, očistená o tovary a služby vzrástla zo 4,3 % na 4,8 % aj napriek tomu, že očakávania boli na úrovni 4,7 %. Môžeme teda konštatovať, že za týmto rastom sa neskrýva len inflácia ťahaná cenami energii a potravín, ale aj inflácia ťahaná vnútornou, no stále relatívne silnou spotrebou ekonomiky. Základná sadzba ECB je aktuálne na 1,25 % a očakáva sa, že do konca roka bude atakovať 2,5 %. V polovici roka 2023 by rast sadzieb mal kulminovať na troch percentách. ECB však zároveň bude s vysokou pravdepodobnosťou nútená využiť svoj nový nástroj TPI na stabilizovanie výnosov na dlhopisovom trhu, pretože rastom úrokových sadzieb by južanské krajiny mohla dostať do problémov, a tak to bude musieť kompenzovať čiastočným odkupom práve týchto zasiahnutých dlhopisov.
ZAUJALO NÁS
Posledný týždeň sa na dlhopisovom trhu diali veci. Britská vláda koncom minulého týždňa zverejnila nové rozpočtové opatrenia, ktoré počítajú s poklesom daní a so zvyšovaním vládnych výdavkov. Na koľko znížite príjmy do rozpočtu a následne zvýšite výdavky, výsledkom môže byť len jedno- nárast štátneho deficitu, ktorý musíte financovať emisiou nových štátnych dlhopisov. Keď bude viac dlhopisov, ich cena poklesne. A to sa presne stalo tento týždeň. Investori začali húfne predávať Britské štátne dlhopisy, ktorých cena klesala, pretože predajcov bolo viac, ako záujemcov o kúpu. Sprievodným javom bolo oslabovanie britskej libry. Takto znehodnotené dlhopisy však vo veľkom držia britské penzijné fondy – ktoré tak musia robiť zo zákona. Práve tieto dôchodkové fondy boli v tomto týždni v obrovských problémoch. Prečo? Dôvodom je pákový efekt. Kvôli nízkym úrokov v posledných rokoch sa snažili fondy doručiť aspoň aký-taký výnos. A keďže museli investovať do štátnych dlhopisov, využívali takzvaný pákový efekt. Požičiavali si cudzie zdroje, za čo nakúpili ešte viac dlhopisov. Na jednu jednotku tak vedeli vygenerovať viac výnosu ako keď cudzie zdroje nepoužívali. Problém však nastal v momente, keď sa ich aktíva, teda dlhopisy, ktoré slúžili ako zábezpeka, začali prudko znehodnocovať. Broker ich vyzval na doplnenie hotovosti, pretože v opačnom prípade by im pozície na páku zlikvidoval, čím by im vytvoril ešte väčšie straty. Penzijné fondy však ďalšie prostriedky nemali, a tak sa ozvali s prosbou o pomoc priamo na Bank of England. Tá sa tak dostala do paradoxnej situácie. Na jednej strane zvyšuje úrokové sadzby aby zrazila infláciu a na druhej strane nakupuje britské štátne dlhopisy aby nepoložila dôchodkové fondy.
OČAKÁVANÉ UDALOSTI
V Číne budúci týždeň odštartuje National Day Golden Week. Je to jeden z mála sviatkov, kedy ľudia v Číne majú voľno a cestujú so svojimi rodinami na dovolenku. Ide o deň založenia čínskej ľudovej republiky. Práve preto budú burzy v Číne zatvorené. Z USA uvidíme tzv. NFP Report, teda dáta z trhu práce, ktoré poskytnú detailný obraz tamojšieho trhu práce. Uvidíme, koľko bolo v septembri vytvorených pracovných miest, či sa podržalo udržať nízku nezamestnanosť na úrovni 3,7 % a aké bolo tempo rastu platov. Všetky tieto dáta budú dôležité pre ďalšie kroky centrálnej banky.
