NATO začína diskutovať o tom, či pomôže chrániť obchodné lode v Hormuzskom prielive, ak sa úžina neotvorí do začiatku júla. Cez Hormuz bežne prechádza približne pätina svetovej ropy a skvapalneného plynu, no od začiatku vojny je doprava takmer zastavená. Graf lodnej premávky ukazuje prudký pád počtu komerčných lodí hneď po uzavretí prielivu a odvtedy len slabé oživenie.
Pre Európu je to jednoduchá rovnica. Ak ropa a plyn neprúdia, ceny energií rastú a hospodárske prognózy sa zhoršujú. Preto sa časť členských štátov prikláňa k tomu, aby NATO pomohlo obnoviť bezpečný prechod lodí. Zatiaľ však nejde o hotové rozhodnutie, keďže aliancia potrebuje politickú zhodu a niektoré krajiny sa nechcú nechať vtiahnuť do vojny medzi USA, Izraelom a Iránom.
Americký pokus sprevádzať obchodné lode sa zastavil už po niekoľkých dňoch, hoci Washington má v regióne veľké vojenské kapacity. Práve preto je otázne, ako by NATO vedelo bezpečný prechod garantovať. Na stole sú námorné hliadky, sprievod lodí alebo širšia koalícia aj s krajinami mimo aliancie. Francúzsko a Británia už pripravujú vlastný plán pre prípad, že boje utíchnu.
Napätie je aj politické. Donald Trump opakovane kritizuje európskych spojencov, že nepomáhajú viac, a USA zároveň oznámili stiahnutie 5-tisíc vojakov z Nemecka. Pre trhy je pointa jasná. Ak sa Hormuz neotvorí diplomaticky, rastie šanca na vojenskú misiu. A čím dlhšie bude úžina blokovaná, tým väčšia bude cena pre energie, dopravu aj dôveru investorov.
